Iniciatíva USA
Vláda Donalda Trumpa predpokladá, že predlžovanie vojny neprinesie priaznivejší kompromis. USA v oblasti konfliktu dosiahli svoje strategické ciele. Krajiny Európskej únie vymenili energetickú závislosť od Ruska za zvýšenú závislosť od USA. USA budú vedieť, ako to využiť. Ruský vplyv v postsovietskom priestore sa oslabil. Mierovou dohodou sa USA usilujú ďalej upevňovať privilegovaný prístup severoamerických korporácií k ukrajinským surovinám (a tiež k infraštruktúre). NATO a Európa majú pre vládu USA čoraz menší význam. V rámci establišmentu USA panuje konsenzus, že konkurencia s Čínou je prvoradá.
Oslabená Ukrajina
Ukrajina je vojensky v defenzíve a ekonomicky výrazne oslabená. Prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane zaujíma maximalistické postoje a je považovaný za prekážku dohody. Politicky je veľmi oslabený po korupčnom škandále, do ktorého je zapletený najbližší okruh jeho ľudí. Otázkou je, ktorí aktéri môžu politicky presadiť mierovú dohodu na Ukrajine. Ukrajina bude musieť akceptovať územné straty, hoci ich forma je stále sporná.
Toto je najzložitejší bod. Daný 28-bodový plán by však aspoň zachoval výraznú mieru autonómie Ukrajiny. Zrieknutie sa členstva v NATO – čo je kľúčová ruská požiadavka – je vzhľadom na klesajúci význam NATO menej významné ako pôvodne, a znamenalo by iba návrat k neutralite. Tá bola štátnou doktrínou v raných dobách samostatnej Ukrajiny a pred zmenami režimov, ktoré presadzovali západné krajiny. Navrhovaná horná hranica 600-tisíc vojakov pre Ukrajinu je ďaleko nad vojenskými stavmi západoeurópskych krajín NATO, a preto je viac než štedrá. Plán USA predpokladá fond obnovy Ukrajiny, do ktorého má významne prispieť aj Rusko. Návrh USA preto neznamená kapituláciu Ukrajiny.
Prekážky zo strany EÚ
Dominantné sily v EÚ nikdy nepredložili realistické návrhy na politické riešenie vojny na Ukrajine, ani sa nepokúsili preskúmať možné diplomatické riešenia v rozhovoroch s kľúčovými mimoeurópskymi aktérmi, ako sú Čína, Brazília alebo India. EÚ je preto na vedľajšej koľaji rokovacích procesov.
Dominantné sily v EÚ nikdy nepredložili realistické návrhy na politické riešenie vojny na Ukrajine, ani sa nepokúsili preskúmať možné diplomatické riešenia v rozhovoroch s kľúčovými mimoeurópskymi aktérmi.
Európska únia k návrhom USA nezaujala jednotné stanovisko. Namiesto toho vlády Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie – nečlenskej krajiny NATO – predložili protinávrhy, predovšetkým v otázkach územných ústupkov, členstva v NATO a maximálnej veľkosti ukrajinských vojsk, čo je pre ruskú stranu jednoznačne neprijateľné. Ide preto o obštrukcie. Svojím nedávnym rozhodnutím stanoviť dátum ukončenia dovozu plynu a skvapalneného zemného plynu z Ukrajiny väčšina v orgánoch EÚ signalizuje perspektívu, ktorá sa spolieha na pokračovanie vojny. Vlády Slovenska a Maďarska, naopak, zvažujú právne kroky na Európskom súdnom dvore. Dominantné sily v EÚ sa držia politiky bez reálnej budúcnosti. Odmietajú akceptovať, že rozširovanie ich sféry vplyvu na východ dosiahlo svoje hranice.
Obštrukčná politika EÚ rozhodne nie je bez kontroverzií. Vlády Slovenska a Maďarska zaujímajú nesúhlasný postoj. Vo vnútornom spore EÚ o použitie zmrazených ruských devízových rezerv na tzv. reparačný dlhopis pre Ukrajinu (v skutočnosti financovanie vojny na Ukrajine) teraz belgický premiér Bart de Wever odmieta takéto riešenie, a to nielen pre jeho nezákonnosť. Oveľa viac a veľmi zásadne ho vníma aj ako podkopávanie mierového plánu USA, ktorý predpokladá konsenzuálne využitie týchto finančných prostriedkov – a to na obnovu Ukrajiny aj ako rusko-americký investičný nástroj. Ak si Belgicko zachová svoju pozíciu, implementácia tohto, zjavne nezákonného opatrenia zo strany EK a subjektov na úrovni členských štátov, najmä zo strany nemeckého kancelára Friedricha Merza, bude čeliť obrovským politickým ťažkostiam. Iné alternatívy ďalšieho financovania ukrajinského vojnového úsilia by pre EÚ predstavovali veľké problémy, pretože by si vyžadovali jej vlastné finančné príspevky.
Otázka európskeho mierového poriadku
Trvalá stabilizácia situácie v Európe, ktorá by prospela aj Ukrajine, by si vyžadovala vytvorenie nového európskeho bezpečnostného poriadku, ktorý by zahŕňal Rusko. Mohol by sa inšpirovať politikou uvoľnenia napätia zo 70. rokov 20. storočia, ale čelil by oveľa ťažším východiskovým bodom vinou prebiehajúcej vojny na Ukrajine. V bode 17 mierového plánu zvažujú USA a Rusko rokovania o obmedzení strategických jadrových zbraní. Obmedzenia zbraní v iných oblastiach by boli na európskej úrovni tiež rozumné. Pre konštruktívnu politiku by členské štáty EÚ (a tiež Európska komisia) museli vytvoriť realistické chápanie rovnováhy síl a preorientovať sa na obmedzenie konfliktov. Taký prístup by si ale vyžadoval hlasný nesúhlas so súčasným uvažovaním EÚ a ukončenie konfrontačnej, na vojnu orientovanej politiky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
