Digitálna ekonomika posunula situáciu ešte ďalej. Hudobníci, ktorí sa kedysi spoliehali na objednávky pánov, potom na buržoáznych spotrebiteľov, ktorí si kupovali lístky na koncerty, a napokon na nahrávacie spoločnosti, ktoré im vyplácali honoráre, sú dnes odmeňovaní prostredníctvom streamovacích služieb a iných on-line platforiem.
Ohrození umelci
Umelá inteligencia (AI) teraz odvetvie obracia naruby. Generatívne nástroje AI dokážu vytvárať hudbu bez ľudských skladateľov a na tréning využívajú obrovský katalóg existujúcich diel. Virtuálna skupina The Velvet Sundown prekročila v priebehu niekoľkých týždňov hranicu jedného milióna streamov na Spotify, a skladba Heart on My Sleeve, ktorú na TikToku zverejnil anonymný používateľ, ktorý „pomocou AI vytvoril skladbu Drake ft. cez víkend“, nazbierala milióny pozretí.
Nájdeme aj umelých dídžejov, čo usporiadajú párty ako človek, s rečami a playlistmi, alebo filmové soundtracky a hlasové komentáre generované umelou inteligenciou, imitujúce hlasy a štýly umelcov. Znamená to, že prakticky každý môže generovať nízkonákladovú hudbu a zvuk na použitie v širokom spektre aplikácií.
Vývoj je závratný. Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov (CISAC) očakáva, že trh s hudbou a audiovizuálnym obsahom vytvoreným generatívnou AI prudko vzrastie, a to zo súčasných približne 3 miliárd eur (3,5 miliardy USD) na 64 miliárd eur do roku 2028. Hudba vytvorená generatívnou AI by mohla tvoriť približne 20 % príjmov streamovacích platforiem. CISAC tiež konštatuje, že príjmy tvorcov sú ohrozené; v prípade hudby by mohli do roku 2028 klesnúť celkovo približne o 24 %.
Ja nič, ja muzikant
V záujme ochrany materiálov chránených autorskými právami umelcov začínajú tvorcovia politík v niektorých jurisdikciách prijímať legislatívne opatrenia. Európsky zákon o umelej inteligencii vyžaduje, aby tí, ktorí publikujú a distribuujú materiál vytvorený AI, transparentne uvádzali jeho zdroje. Existuje aj niekoľko európskych projektov, ktoré skúmajú riešenia založené na vodoznakoch na identifikáciu zdrojového materiálu a automatické vyplácanie mikroautorských odmien. Takáto ochrana sa však pravdepodobne ukáže ako iluzórna. Umelci budúcnosti budú musieť byť odmeňovaní iným spôsobom. Príchod nového typu ekonomiky znamená, že sa musí zmeniť všetko.
Po feudálnom a buržoáznom pánovi a všemocnej nahrávacej spoločnosti prichádza triumf algoritmu. Ochrana autorských práv sa vyparí a hudobníci sa stanú obyčajnými zamestnancami, ak nie priam otrokmi algoritmu.
Veď každý, kto má počítač alebo mobilný telefón, môže vytvoriť, aranžovať, mixovať a produkovať hudobný videoklip alebo prispôsobiť vlastné diela pre videohry, interaktívnu reklamu, marketingové kampane a iné účely. Jednou z možností teda je, že generatívna AI ďalej umožní niektorým umelcom vzdať sa dohôd s nahrávacími spoločnosťami a inými tradičnými sprostredkovateľmi. Pritom sa môžu usilovať udržiavať personalizovaný dialóg so svojimi fanúšikmi, ktorým môžu ponúknuť zážitky na mieru.
Vnímajúc zmeny, ktoré sa blížia, sa hudobné distribučné platformy snažia predbehnúť hru tak, že sa spájajú so staršími nahrávacími spoločnosťami, ktorým samotným hrozí zánik. Napríklad spoločnosť Spotify podpísala dohodu s tromi veľkými nahrávacími spoločnosťami, v ktorej sľubuje, že bude používať AI s ľudskými umelcami a pre nich, čím im zaručí transparentnosť, súhlas, odmeňovanie a ochranu pred klonovanými hlasmi. Títo starší hudobníci však nebudú môcť sľub dodržať, pretože mechanizmy odmeňovania stanovené v týchto dohodách budú zväčša iluzórne: primalé a bez skutočnej kontroly.
Koniec tvorivosti
Ak si teda umelci nedajú pozor, prevraty, ktoré prináša AI, sa budú rovnať zmene pána: po feudálnom a buržoáznom pánovi a všemocnej nahrávacej spoločnosti príde triumf algoritmu. Ochrana autorských práv sa vyparí a hudobníci sa stanú obyčajnými zamestnancami algoritmu, ak nie priam jeho otrokmi. Jediný spôsob, ako môžu umelci tomuto osudu uniknúť, je stať sa podnikateľmi vo vlastnej tvorbe. Sami využiť obrovský potenciál AI a využiť aj nenahraditeľnosť, už teraz viditeľnú a trvalú, osobného koncertného vystúpenia.
Medzitým by sa mohli presadiť spotrebitelia, ktorí by sa mohli stať pasívnymi subjektmi algoritmickej kontroly. Stali by sa spolutvorcami – určovali by formu, ktorú má mať dielo (výberom hudobného štýlu, nástrojov a spevákov), a podobne ako umelec uprednostňovať skutočnú, priamu, živú, nenahraditeľnú formu koncertného vystúpenia.
Jedinou skutočnou slobodou, tak v hudbe, ako aj inde, je tvoriť a kontrolovať plody svojej tvorby. Umelá inteligencia by mohla túto slobodu posilniť, keby sme konali hneď a zamerali sa na rozvoj tvorivosti v škole a inde. Zdá sa však, že za súčasného stavu je na najlepšej ceste robiť pravý opak.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
