Otvorený účet
Ako otvorený účet s nejasným dátumom splatnosti pôsobia mnohé zmeny, ktoré aktivovali problémy a komplikácie. Nie pre zle nastavené paragrafy, ale pre slabý odhad toho, čo sa môže diať.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám má za sebou štvrťstoročie. Nemožno mu uprieť úprimný záujem podporiť verejnú kontrolu a občiansku participáciu. Dokonca niektoré jeho zmeny museli reagovať aj na ochranu. Napríklad keď sa menil preto, lebo vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská mala predstavu, že v mene transparentnosti sa budú zverejňovať aj informácie o konkrétnej pomoci s hygienickými balíčkami pre ľudí v zariadeniach sociálnych služieb. Bolo to už za hranicou ľudskej dôstojnosti, novelou sa z toho vycúvalo.
Tento rok Ústavný súd SR rozhodol o tom, že časť zákona, ktorá umožňovala spoplatnenie poskytovania informácií, je v rozpore s ústavou. To treba rešpektovať. Niet priestoru na zbytočné debaty. Infozákon sa stal zdrojom informácií pre biznis plány podnikateľov. Je aj automatom na vypracovanie diplomových prác. A napokon dal zelenú na šikanovanie aj zahlcovanie úradov. Verím, že nič z toho si politická reprezentácia pred viac ako 25 rokmi neželala. Lenže problém je na stole, a nie je malý.
Sloboda potrebuje pravidlá. Slobodný prístup k informáciám je potrebné chrániť pred ich zneužívaním. Občianska participácia tiež musí mať hranice.
Zákon o obecnom zriadení má solídnych 35 rokov. Prešiel mnohými novelizáciami, ale od roku 1990 platí, že „Obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt“. A poďme ešte trochu ďalej: „Na samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto sa zdržuje v obci a je v obci prihlásený na prechodný pobyt.“ A tak „hostia“ diktujú požiadavky, ktorými sa obec neraz dostane medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane sú obyvatelia s trvalým pobytom alebo ten, kto „má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci trvale pracuje a platí miestnu daň alebo miestny poplatok“, na druhej strane skupina napríklad chatárov s požiadavkami, akoby do obecného prispievali najviac. Síce nevolia, ale počas volebného obdobia diktujú.
Sociálna ekonomika je dôležitá na formovanie lokálnej hospodárskej politiky. Žiaľ, systém umožnil, aby silnú myšlienku oslabili špekulanti. Napríklad sociálne podniky, ktoré sa stali v hospodárskej súťaži mimoriadne ťažkým súperom klasických firiem. Vidíme sociálne podniky, medzi ktoré patria súkromné bezpečnostné služby či stavebné firmy. Lebo „daň z pridanej hodnoty“. Niektoré s kalkulačkou v ruke a s faktúrou v tej druhej začali deformovať trh a utiekli od podstaty. Ani na toto sa netreba prizerať a sucho to konštatovať.
V mene rovnoprávnosti, v mene slobody a demokracie sa presúvajú hranice a vytvárajú neželané prostredie. Toto tiež nie je celkom v poriadku. Ani odstupovanie víťazov verejných obstarávaní a prepúšťanie miesta ďalším v poradí nie je dobrým signálom.
(Bez)nádejné východiská
Chce to guráž i odhodlanie. Vymenovávať príklady, ktorými vieme konfrontovať úprimné presvedčenie s realitou, vytvára dôvody na zmeny. Hoci sa vytvorí vlna odporu. Nebude však voči jasnejším pravidlám, ale z pocitu obmedzovania práv či siahania na mimoriadne výhodné benefity.
Treba si priznať, že v mene úprimných očakávaní nebol správny odhad prístupu človeka. Možno treba dať za pravdu politickému mysliteľovi renesancie Niccolovi Machiavellimu s východiskom, ktoré nazval Metodický politický pesimizmus. Ten pramenil z jeho realistického pohľadu na ľudskú povahu. Podľa neho by mali byť zákony prijímané na úroveň toho najhoršieho jedinca. Netreba vytvárať dojem, že ľudia sú od svojej povahy zlí a politik je presným opakom. To tak nie je a v demokracii by to bolo mimoriadne nebezpečné. Východisko by sme mali vidieť v tom, že pri nastavovaní zákonov treba brať do úvahy výnimky, lavírovanie, obchádzanie. Je to súčasťou ľudskej povahy, politickej kultúry, spoločenskej zodpovednosti a odrazom našej dlhodobej reality. Napokon iba niekoľko uvedených príkladov, dokonca na dlhšej časovej osi, to podčiarkuje.
Kompromisy v zmenách
Sloboda potrebuje pravidlá. Čestní a poctiví by si ju mali užívať. Slobodný prístup k informáciám je potrebné chrániť pred ich zneužívaním. Občianska participácia tiež musí mať hranice. To je potrebné reflektovať.
Kompromisy v zmenách sú nevyhnutné. Bude to chcieť veľa politickej trpezlivosti. Pri zmenách bude dôležitá otázka primeranosti, v ktorej nemôžeme vidieť účelové obmedzovanie, ale potrebné nastavenie rovnováhy. Je jasné, že na slobodu musí byť nadviazaná zodpovednosť. Ale takto to nie všade funguje. Preto blízka budúcnosť musí byť o zmenách. Nie kvôli okliešťovaniu, ale kvôli ochrane slobody. Už nevypúšťajme džina z fľaše, lebo tam, kde sú slabé hranice, vidieť nebezpečné priesaky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
