Starobný dôchodca s dôchodkovým príjmom 1 985 eur dotované energie bude mať, kým rovnako starý pracujúci človek v dôchodkovom veku s čistým príjmom 1 444 eur bez priznaného dôchodku už pomoc nedostane. Nie, nepomýlil som sa, len do dôchodkového príjmu som započítal aj mesačný „prídel“ 13. dôchodku, ktorý je z nejakého dôvodu vylúčený z výpočtu príjmov domácnosti.
Rovnako dotáciu na teplo, respektíve plyn, dostane každý bez ohľadu na príjem, ak býva v byte vykurovanom spoločnou kotolňou v bytovom dome. Alebo ďalší príklad: hoci palivové drevo je o tretinu drahšie oproti roku 2021, domácnosti kúriace drevom energošek nedostanú.
Niekto by mohol tvrdiť, že toto sú muchy, ktoré je možné odstrániť, aby systém prideľovania pomoci bol adresný. Nie je to tak. Toto nie sú chyby, ale vlastnosti politiky, ktorá je od základu zlá.
Kde sa stala chyba
Prvotný omyl nastal už za minulej vlády, keď nás politici a mnohí analytici presviedčali, že adresnú energopomoc môžeme mať až vtedy, keď budeme mať dobré dáta. Teda, že potrebujeme prepojiť XY databáz a že musíme poznať presne spotrebované megawatty každej domácnosti. Čo na tom, že distribučné spoločnosti od začiatku upozorňovali, že je to falošný jednorožec a rozpory v trvalých pobytoch, rodných číslach a evidencii elektromerov neumožňujú vytvoriť použiteľné databázy. Tejto mantry sa následne chytila aj nová vláda, aby prijala neuveriteľný zákon o prístupe k všetkým možným údajom o obyvateľoch.
Potom minulý rok v októbri ministerstvo hospodárstva ohlásilo, že už má spôsob adresného prideľovania energopomoci pripravený. Bol taký pripravený, že odhalený bol až po 13 mesiacoch od ohlásenia. Otázka megawatthodín bola „vyriešená“ tak, že limitné hranice spotreby vlastne splnia skoro všetky domácnosti. Minúť viac ako 30 MWh elektriny či 100 MWh plynu ročne vyžaduje vykurovať zámok.
Otázka megawatthodín bola „vyriešená“ tak, že limitné hranice spotreby vlastne splnia skoro všetky domácnosti. Minúť viac ako 30 MWh elektriny či 100 MWh plynu ročne vyžaduje vykurovať zámok.
Druhým omylom celého tohto prístupu je nezmyselný predpoklad, že pomoc má byť poskytovaná automaticky. Z neho vyplývajú skoro všetky paradoxné situácie nového modelu adresnosti energopomoci. Myslím si, že zamestnanci matrík už teraz zažívajú bezsenné noci, keď si predstavia desaťtisíce žiadostí na prepis trvalého pobytu, aby energopomoc rodičom na dôchodku nakoniec prišla – „automaticky“.
Tretím omylom je pokračovanie v ilúzii, že energetickú pomoc majú naďalej dostávať všetky domácnosti. Vylúčenie (pravdepodobne) 10 % domácností nevyrobí z de facto plošnej dotácie adresnú dávku, naďalej bude pretrvávať nezmyselné plytvanie. Kto by mal teda získať podporu?
Existuje len absolútna a relatívna chudoba. O absolútnej chudobe hovoríme vtedy, keď občan má príjmy pod hranicou životného minima. Potom nastupuje podpora s názvom dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberajú 3 % všetkých domácností. Relatívne, to znamená v porovnaní s priemernými (mediánovými) príjmami v spoločnosti, je chudobou ohrozených 17,6 % obyvateľov SR, v prepočte na podiel domácností to bude menej ako 15 %. Aj keby sme príjmovú chudobu definovali podstatne veľkorysejšie, nedostaneme sa nad 30 % domácností. Jednoducho, chudobných nemôže byť viac ako polovica národa.
Ako z toho von?
Budúci rok je už stratený, musíme sa s plytvaním zmieriť. No už dnes môže začať ministerstvo práce pracovať na novej dávke. To riešenie sa volá adresná dávka podpory bývania a voláme po ňom už od začiatku energokrízy v roku 2022. Solidárny sociálny systém totiž neredukuje výdavky domácností na energie, ale zaujíma sa, koľko domácnosti zaplatia za bývanie. V inej situácii je totiž domácnosť s vlastným bývaním a v inej situácii domácnosť v prenájme. Štát teda stanoví, aký je akceptovateľný podiel výdavkov na bývanie na príjmoch domácností (napríklad 35 %) a následne domácnosti uhrádza výdavky, ktoré túto hranicu presahujú. A v tejto dávke je už všetko: je tam zohľadnená i pomoc s úhradou energií. Vyžaduje to, samozrejme, stanovenie normatívnych cien bývania, aby sa o dávku nemohla prihlásiť domácnosť bývajúca na 27. poschodí bratislavského mrakodrapu.
Kľúčové je však slovo prihlásiť sa. O dávku sa musí žiadať. To znamená dokladovať skutočné výdavky (faktúry aj za energie) a príjmy. Táto povinnosť eliminuje nedostatky administratívne udržiavaných databáz, ktoré robia problémy dnes. Zásadnou výhodou tejto dávky je, že plynulo klesá a teda nevytvára ostrú hranicu jej pridelenia/nepridelenia ako súčasný model energopomoci, kde už jedno euro príjmu môže rozhodnúť o výraznom raste výdavkov na energie.
Takýto prístup by umožnil znížiť plytvanie vo výdavkoch na energopomoc (úspora viac ako 200 mil. eur), pričom by boli adresné, a pomohli by domácnostiam s nízkymi príjmami komplexne, nielen s výdavkami na energie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
