Okrem toho, keďže Amerika a Čína sa predbiehajú v oblasti umelej inteligencie, o ktorej sa všeobecne predpokladá, že bude ďalšou univerzálnou technológiou, rovnocennou s internetom, strata dynamiky Európy sa stala kľúčovou otázkou.
Problémom nie je len bežne uvádzaný rozdiel medzi príjmami na obyvateľa v EÚ a USA. Ide o to, že Európa dlhodobo technologicky zaostáva a môže sa pochváliť len niekoľkými celosvetovo uznávanými lídrami v ekonomike digitálnych platforiem, AI, dobývaní vesmíru a ďalších odvetviach, ktoré budú mať kľúčový význam pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť v 21. storočí.
Dôvody úpadku
Európa, ktorá je silno závislá od vyspelých technológií vyrobených inde a nie je schopná generovať ekonomický rast potrebný na financovanie strategických cieľov a budúcich záväzkov, je učebnicovým príkladom toho, prečo je dôležitá kreatívna deštrukcia – zvrhnutie menej produktívnych firiem novými inovatívnymi vyzývateľmi. Ak sa jej zrieknete, mierne znížené vyhliadky na rast sú len začiatkom vašich problémov. Pri všetkých svojich úspechoch ako obchodná a regulačná veľmoc zostane Európa zraniteľná, pokiaľ nedokáže uvoľniť inovácie rovnakým tempom a v rovnakom rozsahu ako USA, Čína a ďalšie krajiny.
Keďže AI má okrem vykonávania širokej škály služieb alebo tradičných výrobných funkcií tiež potenciál generovať nové poznatky a nápady, mohla by byť dvojnásobne silným motorom kreatívnej deštrukcie, ktorá v konečnom dôsledku časom poháňa rast.
Najnovšie inovácie sú tým dôležitejšie, čím viac je ekonomika závislá od technológií. No hoci je zvyšovanie investícií do výskumu a vývoja nevyhnutné na vytváranie prelomových inovácií, nie je postačujúce. Ako sa zdôrazňuje v správe bývalého prezidenta ECB a talianskeho premiéra Maria Draghiho pre Európsku komisiu s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti, kontinent zostane zaseknutý v strednej technologickej prírastkovej inovácii, ak nedosiahne výrazný pokrok v troch hlavných oblastiach: odstránenie všetkých prekážok, ktoré bránia dosiahnutiu plne integrovaného trhu s tovarom a so službami; vytvorenie vhodného finančného ekosystému na podporu dlhodobého podstupovania rizika zo strany firiem, počnúc rizikovým kapitálom a inštitucionálnymi investormi (penzijné fondy, podielové fondy); a presadzovanie proinovačnej priemyselnej politiky podporujúcej hospodársku súťaž v kľúčových oblastiach, ako je energetická transformácia, obrana a vesmír (vrátane AI) a biotechnológie.
Európa potrebuje aktualizovať svoju ekonomickú doktrínu, ktorá z nej urobila regulačného obra a rozpočtového trpaslíka.
Európa sa nielenže vyhýbala priemyselnej politike pod zámienkou vykonávania politiky hospodárskej súťaže, ale kládla dôraz aj na hospodársku súťaž medzi etablovanými firmami v rámci Európy, pričom nevenovala dostatočnú pozornosť vstupu nových hráčov a konkurencii z mimoeurópskych krajín, počnúc USA a Čínou. Vstup nových inovatívnych firiem zo zvyšku sveta na trh je skutočne podstatou kreatívnej deštrukcie, ktorú Európa potrebuje na rýchlejší rast.
Začiatkom roku 2000 Giuseppe Nicoletti a Stefano Scarpetta z OECD ukázali, že zatiaľ čo odchod (nahradenie starých, menej efektívnych firiem novými, inovatívnymi) zohral dôležitú úlohu pri raste produktivity v USA, väčšina nárastu produktivity v Európe sa uskutočnila v rámci existujúcich firiem. Mnohé súčasné problémy Európy možno vysvetliť týmto základným rozdielom.
Ako vyliečiť európsku ekonomiku
Vo všeobecnosti Európa potrebuje aktualizovať svoju ekonomickú doktrínu, ktorá z nej urobila regulačného obra a rozpočtového trpaslíka. Po prvé, pri uplatňovaní obmedzení rozpočtových deficitov stanovených Maastrichtskou zmluvou by tvorcovia politík už nemali klásť investície podporujúce rast na rovnakú úroveň ako rôzne programy opakovaných verejných výdavkov (ako sú dôchodky a sociálne dávky). Okrem toho by mali umožniť riadne riadené priemyselné politiky, najmä ak sú navrhnuté tak, aby podporovali hospodársku súťaž a inovácie. A napokon, krajinám eurozóny by malo byť umožnené požičiavať si spoločne, aby mohli investovať do nových technologických revolúcií, pokiaľ členské štáty preukážu disciplínu pri riadení svojich rámcov verejných výdavkov.
Podpora kreatívnej deštrukcie a prelomových inovácií v Európe si bude vyžadovať aj doplnkové politiky, ktoré pomôžu pracovníkom presunúť sa zo zaostávajúcich do vyspelejších odvetví a kompenzovať krátkodobé straty zo štrukturálnych reforiem. Preto som obhajca dánskeho modelu „flexicurity“, v ktorom štát hradí mzdy presunutých pracovníkov počas ich rekvalifikácie a opätovného zamestnania. Priemyselná revolúcia poháňaná AI si nevyžaduje nič iné.
Bol to Európan Joseph Schumpeter, ktorý si uvedomil, že kreatívna deštrukcia je pre hospodársky rozvoj kľúčová. Dnešní Európania ju musia prijať, ale zároveň ju musia urobiť inkluzívnou a sociálne prijateľnou, ak chcú v nasledujúcich rokoch a desaťročiach prosperovať.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org
