Kľúčovým okamihom sa stalo Babišovo oznámenie o vyriešení konfliktu záujmov. Prezident Pavel trval na tom, aby sa tak stalo verejne. Bál sa, aby niečo iné nezaznelo na Hrade, niečo iné pred médiami a niečo iné sa potom stalo. Vložiť Agrofert do slepého trustového fondu, pričom akcie už sa Babišovi nevrátia nikdy, iba po jeho smrti ich získajú potomkovia, predstavuje maximum možného, čo šéf hnutia ANO mohol urobiť.
Splnené boli aj ďalšie podmienky hlavy štátu. Kandidáti na ministrov sa prišli Pavlovi predstaviť a nahliadnuť mohol aj do programu koalície ANO, SPD a Motoristov. Z jeho podnetov však akceptovali len zdôraznenie členstva Česka v Európskej únii a NATO.
Keby Pavel tieto úlohy zadával už menovanému premiérovi, mohol by ho Babiš ignorovať. Lenže prezident ich šikovne poskladal na stôl ešte pred tým, než Babiša poveril zložením vlády. Ten však neprotestoval a vychádzal Pavlovi v ústrety.
Tvrdohlaví Motoristi
Po pondelkovom nástupe vlády zostáva doriešiť poslednú personálnu otázku: Čo s Filipom Turkom? Motoristi trvajú na tom, aby sa ich ikona stala ministrom životného prostredia. Prezident však Turka vymenovať odmieta. Prekáža mu jeho morálka, neúcta k pravidlám a zákonom aj to, že sa k svojim kauzám (počnúc rasistickými, xenofóbnymi a homofóbnymi výrokmi, cez nevyberavé správanie k ženám až po hajlovanie alebo kresbu šibenice a nábojnicu na aute arabského diplomata) nedokáže postaviť ako chlap a miesto toho sa trápne vyhovára. Oficiálnym dôvodom, prečo na zozname ministrov predloženom prezidentovi nakoniec nebol, je však Turkova hospitalizácia z dôvodu vysunutej platničky.
Kým Motoristom dôjde, že musia ponúknuť iného kandidáta, povedie predseda strany Petr Macinka popri ministerstve zahraničných vecí i životné prostredie. Jeho štart bol pritom rovnako arogantný, aký by pripravil aj Turek. Otvorene sa vysmial do očí environmetálnym aktivistom, študentom a vedcom, ktorí proti zvereniu rezortu Motoristom, ktorých program má od ochrany životného prostredia zo všetkých českých strán asi najďalej, protestovali. Macinka vyhlásil, že s jeho príchodom sa klimatická kríza skončila, čo môže byť rozbuškou ku klimatickému štrajku na vysokých či stredných školách.
Ak Babiš stojí o to, aby ANO jedného dňa prečkalo aj jeho odchod do penzie, mal by sa snažiť po sebe zanechať politické dedičstvo, na ktoré by mohol byť pyšný.
Tento výstrelok dokresľuje, čím sa nová vláda bude líšiť od Babišových predchádzajúcich. Prvú, jednofarebnú a menšinovú, zostavil v roku 2017, nezískala však dôveru. Do ďalšej prizval umiernených sociálnych demokratov a v parlamente ju podporovali aj komunisti. Babiš bol spokojný: kabinet šliapal pokojne a on mal všetko pod kontrolou. Vrásky na čele mu spôsobil až nástup covidovej pandémie.
Teraz má v koalícii partnerov bez skúseností s exekutívou, navyše pravicových radikálov, ktorých vládnemu angažmánu sa napríklad západné krajiny snažia vyhnúť. Pri štedrej ponuke sociálnych opatrení sa nezhodne s Motoristami oddojčenými Václavom Klausom a s Okamurovou SPD sa zasa bude sporiť v zahraničnej politike. Prvé nezhody nad prístupom k Ukrajine sa už objavili. Nehovoriac o tom, že premiér bude pod tlakom, aby ospravedlňoval či komentoval výroky a aféry z reťaze odtrhnutých partnerov. Na to sa určite neteší, preto si napokon ani on vo vláde nepraje Turka. Oveľa viac Babišovi vyhovuje prístup SPD, ktorá do ministerských kresiel neposadila straníckych politikov, ale „expertov“, s ktorými si on osobne rozumie.
Čo očakávať od Babiša
Aj tak čaká Česko turbulentná jazda na horskej dráhe. A či vydrží celé štyri roky, nie je vôbec jasné. Okrem toho sa špekuluje, že až bude odvalený balvan v podobe kauzy Bocianie hniezdo, ktorej súdne prejednávanie zrejme bude prerušené nevydaním (parlamentom) Andreja Babiša na pokračujúce trestné stíhanie, môžu byť opozičné stredopravicové strany k hnutiu ANO ústretovejšie. Teraz si však ešte len hľadajú nových lídrov a spisujú aktuálne politické stratégie.
Prvými krokmi chce Babišova vláda ukázať, že na voličov nezabúda. Sľubuje novelu stavebného zákona a rozjazd zamrznutej bytovej výstavby, zlacnenie regulovanej ceny energií, zmäkčenie dôchodkovej reformy, návrat niektorých sociálnych dávok či zrušenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. Okrem toho tiež stavia vzdušné zámky, napríklad v podobe zrušenia migračného paktu EÚ alebo emisných kvót pre domácnosti.
Babiš by mal radšej stáť nohami pevne na zemi. Najnebezpečnejšie sú sklamané očakávania občanov. Kam by šli nespokojní voliči ANO? Nehrozila by ich radikalizácia v prospech extrémistov?
Sedemdesiatjedenročnému Babišovi sa ponúka posledná príležitosť zažiariť v premiérskej funkcii. Už tak si jedno prvenstvo pripísal: je prvým ponovembrovým predsedom vlády, ktorý sa po štvorročnej opozičnej prestávke vrátil. Ak stojí o to, aby ANO jedného dňa prečkalo aj jeho odchod do penzie, mal by sa snažiť po sebe zanechať politické dedičstvo, na ktoré by mohol byť pyšný.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
