Text Martina Sarvaša je obrazom krízy identity, vyjadrením túžby po slobode a varovaním pred občianskou pasivitou, najmä v čase chaosu a kríz. Text, ktorý sa na konci roka 1989 stal symbolom nežnej revolúcie a budovania demokracie, je aktuálny aj po takmer štyroch desaťročiach. Slovensko sa dva roky po piatom volebnom víťazstve Roberta Fica a po zostavení jeho štvrtej koaličnej vlády pomaly a isto potápa.
Ak sa pozrieme na rok 2025 ako na celok, vidíme obraz štátu, ktorý sa potáca medzi dvoma pólmi. Na jednej strane túžba po stabilite (a istotách), ktorú voličom a „našim ľuďom“ sľubuje vládna koalícia, na druhej strane obava z erózie právneho štátu a demokracie a možného autoritatívneho smerovania, pred ktorým varuje opozícia a časť občianskej spoločnosti.
Slovensko pripomína loď, ktorá sa plaví v hmle. Na jej palube je nepokoj, posádka sa háda o smere plavby a cestujúci sa snažia zahliadnuť aspoň obrysy brehu. Aspoň náznak vízie budúcnosti.
Rok (bez)nádejí
Rok 2025 bol rokom, keď sa ukázalo, že demokracia nie je samozrejmosť. O demokraciu sa musíme starať. Demokracii sa musíme učiť. Demokracia je ako loď, ktorá potrebuje pevné kormidlo, jasné pravidlá a dôveru medzi tými, ktorí ju riadia, a tými, ktorí sú „iba“ pasažiermi.
Bez dôvery v seba, v inštitúcie demokracie a bez demokraticky vzdelaného občianstva sa demokracia ocitá v kríze. Bez zorientovanej posádky v demokracii sa môže ľahko stať, že sa ocitneme v priestore, v ktorom už nevieme rozlíšiť, či sa ešte plavíme vpred – alebo nás prúd pomaly odnáša späť. Späť do minulosti.
Slovensko v roku 2025 pripomína loď, ktorá sa odpútala od brehu, no necháva sa unášať prúdom udalostí a záujmov niektorých členov posádky. Tí, vidiac moc, ktorú majú, respektíve ktorú chcú získať, ju nevedú smerom k novým víziám, ale do priestoru, v ktorom sa stráca viditeľnosť aj istota.
Jazyk politiky sa zdrsnil. Politická scéna sa ešte viac roztrieštila. Opozícia sa radikalizovala. Koalícia sa uzatvárala do seba. Verejný diskurz sa posúval k extrémom.
Politický vývoj posledných mesiacov ukázal, že Slovensko sa ocitlo v bode, keď pravidlá prestávajú byť samozrejmosťou. Vládna koalícia v roku 2025 pokračovala v krokoch, ktoré oslabovali nezávislé inštitúcie a súčasne prehlbovali polarizáciu. Opozičné protesty, ktoré sa začali ešte koncom roka 2023 ako reakcia na zmeny v trestných kódexoch, sa v roku 2025 stali pravidelnou súčasťou verejného života. Boli prejavom obavy, že Slovensko mení kurz. A čo ďalej?
Rozpad koalície a čo potom?
Jedným z najvýraznejších momentov roka 2025 bol možný rozpad vládnej koalície. Mnohí v koaličnej kríze, ktorá sa začala už pred vznikom koalície a na konci roku 2024 spôsobila, že parlament nebol uznášaniaschopný, videli predzvesť predčasných volieb. Zmeny kurzu. Opozícia očakávala zmenu, no nič pre ňu neurobila. Lebo Fico.
A bol to opäť Fico, ktorý ukázal, ako sa robí politika. Rekonštrukcia kabinetu, povýšenie rebelantov na ministrov a zachovanie ním požadovanej sedemdesiat deviatky sa javilo ako definitívne riešenie krízy. Obzvlášť v situácii, keď sa ponížení koaliční partneri zmohli len na slabé „hryzkanie“ a vzájomné obviňovanie.
Hoci vláda formálne prežila, jej legitimita bola oslabená. Jazyk politiky sa zdrsnil. Politická scéna sa ešte viac roztrieštila. Opozícia sa radikalizovala. Koalícia sa uzatvárala do seba. Verejný diskurz sa posúval k extrémom. Slovensko pôsobilo ako loď, na palube ktorej sa posádka neustále háda o smerovaní, zatiaľ čo cestujúci márne hľadajú obrysy brehu. „Ak do pekla, tak…“ povedal premiér.
Zásadný vplyv na politiku (a spoločnosť) mala ústavná zmena schválená na jeseň 2025. Jej prijatie bolo výsledkom možno nečakaného spojenectva časti opozície s vládnou koalíciu. Ku KDH, ktoré chcelo „vykostiť Smer-SD“ sa pridali poslanci hnutia Igora Matoviča, ktorý vždy pomôže, keď to Robert Fico potrebuje. Obzvlášť v prípade, ak ide o zmenu kurzu k nedemokratickej minulosti.
Toto ešte viac prehĺbilo pocit, že slovenská politika sa stáva čoraz menej predvídateľnou a čoraz viac závislou od ad hoc dohôd. Rozpad koalície sa nekonal, korózia demokracie sa však prehĺbila.
Ako zmeniť kurz?
Na prahu roka 2026 stojí Slovensko pred otázkou: Dokáže sa vrátiť na kurz, ktorý ho bude viesť k pevnine alebo sa bude ďalej plaviť do neznáma? Do miest, kde sa demokracia postupne rozplynie. Demokracia prežije, ak je postavená z pevných prvkov – nezávislých súdov, slobodných médií, fungujúcej občianskej spoločnosti a demokraciu rešpektujúcich politických strán.
Politologička Laura Gamboa varuje, že opozícia, ktorá v boji s vládou odmieta dodržiavať pravidlá, sa podobá námorníkom, ktorí v zlosti na kapitána odpália polovicu lode. Je možné, že tým urýchlia pád vlády, ale zároveň ohrozia šancu, že bude vôbec ešte na čom plávať. Politológovia Steven Levitsky a Lucan Way pripomínajú, že demokracia prežije, keď ju občania budú považovať za lepšiu alternatívu než autoritárske experimenty.
Akým kurzom sa v roku 2026 vydá Slovensko?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
