Jeden voči ukrajinskému, druhý voči venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, hoci ten nebol legitímne zvolený a posledné voľby prehral. Výsledok nevyprovokovaného útoku bude podobný na Ukrajine: predlžovanie chaosu v krajine, prílev utečencov a ďalšia lokálna a globálna destabilizácia.
Putin zásahom reagoval na úpadok globálnej moci Spojených štátov. Trump takisto, pričom sa sústreďuje na jej príčinu – vzostup Číny, ktorá sa stala súčasťou všetkých stratégií bývalého hegemóna. Starí muži si delia svet na kusy, o ktorých si robia nárok rozhodovať. Trump obnovuje dvesto rokov starú doktrínu prezidenta Monroea o západnej sfére vplyvu patriacej výlučne USA. Putin sa pokúša oživiť dosah Ruska na bývalé štáty Sovietskeho zväzu. Si Ťin-pching vníma Čínu ako nasledovníka teritoriálnych požiadaviek kuomintangskej republiky.
Tak ako v prípade útoku Ruska na Kyjev, ktorý mal byť vedený narkomanmi, ani v prípade bombardovania Caracasu nešlo o drogy. Tie predstavovali len predpoklad pre provokáciu a vonkajšiu agresiu. Ak by Trumpovi skutočne prekážali pašeráci drog, neoznačoval by Madura za šéfa narkomafie a zároveň nedávno neomilostil bývalého prezidenta Hondurasu Juana Orlanda Hernándeza, odsúdeného za to, že s pomocou štátnych zložiek vybudoval „kokaínovú superdiaľnicu do Spojených štátov“.
Trump obnovuje dvesto rokov starú doktrínu prezidenta Monroea o západnej sfére vplyvu patriacej výlučne USA. Putin sa pokúša oživiť dosah Ruska na bývalé štáty Sovietskeho zväzu. Si Ťin-pching vníma Čínu ako nasledovníka teritoriálnych požiadaviek kuomintangskej republiky.
Spojeným štátom tiež až tak nezáleží na pošliapavaní demokracie, inak by nemali výnimočné vzťahy so Saudskou Arábiou. Ako sa vyjadril sám Trump, USA chceli „vrátiť všetku ropu, pôdu a majetky, ktoré im boli ukradnuté počas predchádzajúcich socialistických vlád“. Boj proti drogám bol zámienkou na zmocnenie sa rozsiahlych energetických a nerastných (zlato, diamanty) zdrojov Venezuely, vytvorenie imperialistickej nadvlády nad regiónom a poriadenie si suverénnej vôle ľudu.
V predídení intervencie nezabránilo ani Madurovo vyhlásenie v televízii dva dni pred jeho zajatím, že by uvítal investície USA do ropného sektora krajiny. Venezuela totiž potrebuje obrovské množstvo investícií a expertízy na to, aby bola schopná dostať sa k svojim zdrojom. Dôvody útoku na krajinu s najväčšími zdrojmi ropy teda neboli len ekonomické (prístup k zdrojom), ale tiež politické (zmena režimu a vlády) a geopolitické (obnovenie sféry vplyvu). Ekonomicky by sa USA k zdrojom Venezuely dokázali dostať aj prostredníctvom obchodu (americká korporácia Chevron to tak stále robí).
Tým sa dostávame k hlbokým krízam, ktorými Venezuela trpí. HDP predstavuje asi štvrtinu toho, čo pred desiatimi rokmi. Verejné služby ako voda, elektrina a telekomunikácie sú v nedostatočnom stave, vzdelávanie a verejné zdravotníctvo v troskách, s vysokou mierou detskej podvýživy. Z krajiny odišla štvrtina obyvateľstva, pretože v nej nevidela budúcnosť. Za tento stav čiastočne môžu vonkajšie faktory, ktorými sú sankcie blokujúce hospodárstvo, čiastočne samotný neefektívny, skorumpovaný a vojensky riadený režim.
Keďže sa Chávezovi jeho nedostatky nepodarilo napraviť a ekonomiku diverzifikovať, Madurova vláda pokračovala autoritárskym, neoliberálnym a extraktivistickým smerom. Po potlačení opozície a prehre vo voľbách vládne už len diktátorsky. Aj preto si tamojší obyvatelia socializmus spájajú skôr s autoritárstvom ako s riešením svojich problémov.
No aj bez ohľadu na to je Trumpov puč, podobne ako ten Putinov, potrebné demokraticky zmýšľajúcimi ľuďmi a štátmi odsúdiť a zastaviť, aby nedochádzalo k ich opakovaniu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
