Izraelský premiér Benjamin Netanjahu toto krviprelievanie okamžite spojil so septembrovým uznaním palestínskeho štátu Austráliou. Netanjahu sa takto pokúsil zneužiť útok na politické ciele, keď ho zasadil do rámca obáv o bezpečnosť Židov na Západe a predstavil ho ako prejav celosvetového antisemitizmu súvisiaceho s podporou či so solidaritou s Palestínčanmi.
Cieľom tejto stratégie bolo vyvíjať nátlak na západné vlády, najmä na tie, ktoré sa v otázke Palestíny odkláňajú od postoja Izraela.
Súčasťou tohto úsilia je aj spájanie verejných protestov proti vojne v Gaze s daným útokom a ich prezentovanie ako bezprostrednej hrozby pre židovské komunity na Západe, čím sa má vyvinúť tlak na vlády zmeniť ich postoj k Palestíne.
V prospech tohto naratívu mala zohrávať úlohu aj skutočnosť, že útočníkmi boli dvaja moslimovia tmavšej pleti. Vyjadrenie izraelského premiéra, zverejnené ešte pred identifikovaním páchateľov, však túto pozíciu oslabilo.
Pozor na predsudky
Ukázalo sa totiž, že iný moslim prejavil mimoriadnu odvahu, keď holými rukami dokázal odzbrojiť jedného z útočníkov a zachrániť tak množstvo životov. Tento prejav osobnej statočnosti, ktorý získal uznanie po celom svete, výrazne narušil izraelskú interpretáciu udalosti usilujúcu sa vykresliť tragédiu výlučne ako násilie motivované nenávisťou voči Židom v reakcii na austrálske uznanie palestínskej štátnosti.
Palestínčania sú Arabi a muž, ktorý sa postavil útočníkom je takisto Arab – Sýrčan, kým útočníci boli pôvodom z Indie.
Skutočný priebeh udalostí tak ukázal, že nie každý incident možno vysvetľovať len náboženskými či politickými motívmi. Rovnako poukázal na potrebu nezužovať individuálne skutky na celé komunity alebo vierovyznania. Odvaha tohto arabského moslima výrazne sťažila Izraelu možnosť využiť daný incident na presadzovanie vlastných politických cieľov a zabránila jeho výkladu v duchu jednostrannej interpretácie.
Antisemitský rozmer tejto tragédie však nemožno zľahčovať. Útok bol namierený proti židovskému zhromaždeniu počas osláv Chanuky v krajine, ktorá sa v 20. storočí stala útočiskom pre Židov utekajúcich pred nacizmom, európskym antisemitizmom aj pre preživších holokaust.
Antisemitizmus je v každej spoločnosti škodlivý jav, no boj proti nemu si vyžaduje prácu s faktmi a pomenovanie reality bez skreslení. Obrana spočíva v systematickom odmietaní predsudkov, konšpiračných naratívov o Židoch a predovšetkým kolektívneho trestania židovskej komunity za kroky súčasnej izraelskej vlády.
Pretože podobne ako v prípade iných štátov aj Austrália dnes pociťuje následky špirály násilia na Blízkom východe. Odštartoval ju útok Hamasu zo 7. októbra 2023, na ktorý nadviazala rozsiahla deštrukcia Gazy izraelskou armádou. Zomreli pri nej desaťtisíce jej obyvateľov. Výsledkom je nárast protiizraelských postojov v mnohých štátoch vrátane západných, ktoré sa v niektorých prípadoch menia na všeobecnú nevraživosť voči Židom.
Vypočítavý Netanjahu
Otvorene treba povedať, že k týmto náladám prispieva aj politika Izraela, čo nedávno potvrdil aj Netanjahu. Izraelskí politici dlhodobo spájajú kritiku Izraela s antisemitizmom, hoci mnohé protesty nevychádzajú z nenávisti k Židom, ale z odporu proti násilnej politike štátu voči Palestínčanom.
Skutočný priebeh udalostí tak ukázal, že nie každý incident možno vysvetľovať len náboženskými či politickými motívmi. Rovnako poukázal na potrebu nezužovať individuálne skutky na celé komunity alebo vierovyznania.
Rovnako ako austrálsku vládu aj ostatných západných politických lídrov Netanjahu obviňuje z násilia voči Židom, ak Palestínčanom urobia hoci len symbolický ústupok. To platí aj v prípade krokov v súlade s medzinárodným právom a rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora, ktorý Izrael vyzýva ukončiť nezákonnú okupáciu palestínskych území vrátane pásma Gazy.
Netanjahu tak spája vraždy v Austrálii s uznávaním palestínskych práv, čím naznačuje, že akákoľvek snaha zmierniť utrpenie Palestínčanov automaticky vyvoláva násilie proti Židom. Tento prístup vytvára dojem, že Západ by mal Palestínčanov navždy nechať trpieť.
Vojna v Gaze sa stala rozhodujúcim momentom, ktorý zásadne ovplyvnil západné vnímanie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Podpora Izraela medzi západnou verejnosťou klesla na historicky nízke hodnoty, zatiaľ čo protiizraelské hnutia zosilneli na univerzitách a v občianskej sfére.
V tomto prostredí sa krvavý útok na židovských civilistov v západnej krajine stal príležitosťou pre politikov ako Netanjahu prezentovať sa ako obeť, zdiskreditovať kritiku svojej politiky označením za antisemitizmus a pretransformovať protiizraelské protesty na údajné bezpečnostné hrozby.
Nesprávne určovanie príčin, ktoré Netanjahu podporuje, zároveň umožňuje, aby skutočné zdroje násilia zostávali neriešené a ďalej sa prehlbovali.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
