Pre mnohých ľavicovo orientovaných ľudí to nie je žiadne prekvapenie. Stále si pamätáme varovné slová prezidenta Dwighta Eisenhowera o priemyselnom a vojenskom komplexe, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne. Bolo zrejmé, že krajina, ktorej vojenské výdavky sa vyrovnali výdavkom celého ostatného sveta, nakoniec svoje zbrane použije na ovládnutie iných krajín.
Protiústavnosť ako norma
Je pravda, že vojenské intervencie začali byť menej populárne po neúspechoch USA vo Vietname, v Iraku, Afganistane a inde. Trump však nikdy neprejavoval veľký záujem o vôľu ľudu v USA. Odkedy vstúpil do politiky (a nepochybne aj skôr), považoval sa za nadradeného zákonu a chválil sa, že by pokojne mohol hoci niekoho zastreliť na newyorskej Piatej avenue a nestratil by jediný hlas.
Vzbura v Kapitole 6. januára 2021, ktorej výročie sme práve „oslávili“, ukázala, že mal pravdu. Voľby v roku 2024 posilnili Trumpov vplyv na Republikánsku stranu a zabezpečili, že tá neurobí nič, aby ho brala na zodpovednosť.
Zatknutie autoritatívneho venezuelského prezidenta Nicolása Madura bolo otvorene nezákonné a protiústavné. Ako vojenská intervencia by si bolo vyžadovalo ak nie schválenie, tak aspoň oznámenie Kongresu. Aj keby sme tvrdili, že išlo o prípad „vynútenia práva“, medzinárodné právo stále vyžaduje podobné kroky vykonávať vydaním.
Jedna krajina nemôže porušovať suverenitu inej krajiny ani unášať cudzincov – nieto hlavy štátov – z ich domovských krajín. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ruský prezident Vladimir Putin a ďalší sú obvinení z vojnových zločinov, ale nikto nenavrhol vyslať na ich zadržanie kdekoľvek vojakov.
Ešte drzejšie sú Trumpove následné poznámky. Tvrdí, že jeho administratíva bude „riadiť“ Venezuelu a zaberať jej ropu. Tým dáva na známosť, že Venezuela nebude môcť predávať najväčšiemu záujemcovi. Vzhľadom na to všetko sa ukazuje, že nás čaká nová éra imperializmu.
Sila je právo, nič iné nie je dôležité. Morálne otázky, napríklad, či je správne zabiť desiatky údajných pašerákov drog bez náznaku riadneho súdneho konania, a princípy právneho štátu boli odsunuté. A republikáni, kedysi hrdo propagujúci severoamerické „hodnoty“, sa takmer neozvali.
Mnohí komentátori sa už zaoberali dôsledkami pre globálny mier a stabilitu. Ak USA považujú západnú pologuľu za svoju sféru vplyvu („Donroeho doktrína“) a bránia Číne v prístupe k venezuelskej rope, prečo by Čína nemala považovať východnú Áziu za svoju sféru vplyvu a brániť USA v prístupe k taiwanským čipom? Na to by ani nebolo potrebné „riadiť“ Taiwan, stačilo by kontrolovať jeho politiku, najmä tú, ktorá umožňuje vývoz do USA.
Kakistokracia, vláda najhorších
Stojí za to pripomenúť, že veľká imperiálna moc 19. storočia, Veľká Británia, si v 20. storočí nepočínala dobre. Ak bude väčšina krajín v konfrontácii s novým severoamerickým imperializmom spolupracovať – ako sa očakáva – dlhodobé vyhliadky pre USA môžu byť ešte horšie. Veď Veľká Británia sa do svojich kolónií aspoň pokúsila exportovať prospešné vládne princípy a zaviedla aspoň minimálnu mieru právneho štátu a iných „dobrých“ inštitúcií.
Naopak, Trumpovmu imperializmu chýba akákoľvek koherentná ideológia a je otvorene bezzásadový. Je výlučne prejavom chamtivosti a túžby po moci. Priláka najchamtivejších a najklamlivejších zločincov, akých spoločnosť v USA môže vyprodukovať. Takéto postavy nevytvárajú bohatstvo. Svoju energiu smerujú na hľadanie renty: plienia ostatných uplatňovaním trhovej sily, podvodu alebo priamym vykorisťovaním. Krajiny ovládané ľuďmi, ktorí sa snažia získať renty, môžu produkovať niekoľko bohatých jednotlivcov, ale nakoniec prosperovať nebudú.
Jedna krajina nemôže porušovať suverenitu inej krajiny ani unášať cudzincov – nieto hlavy štátov – z ich domovských krajín. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ruský prezident Vladimir Putin a ďalší sú obvinení z vojnových zločinov, ale nikto nenavrhol vyslať na ich zadržanie kdekoľvek vojakov.
Prosperita vyžaduje vládu zákona. Bez nej je to len ustavičná neistota. Zhabe vláda môj majetok? Budú úradníci žiadať úplatok, aby prehliadli menší priestupok? Bude ekonomika rovnakým ihriskom pre všetkých, alebo tí, čo sú pri moci, budú vždy uprednostňovať svojich kumpánov?
Lord Acton slávne poznamenal, že „moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne“. Trump však ukázal, že na bezprecedentnú korupciu nie je potrebná absolútna moc. Len čo sa systém kontroly a rovnováhy začne rozpadávať, ako sa to v USA skutočne stalo, mocní môžu konať beztrestne. Náklady ponesie zvyšok spoločnosti, pretože korupcia je vždy zlá pre ekonomiku.
Dúfajme, že sme dosiahli „vrchol Trumpa“ a že táto dystopická éra kakistokracie (vláda najhorších) sa skončí voľbami v rokoch 2026 a 2028. Európa, Čína a svet vôbec sa však nemôžu spoliehať len na nádej. Mali by vypracovať núdzové plány, ktoré zohľadňujú, že svet USA nepotrebuje.
Svet bez USA je možný
Čo ponúkajú USA, bez čoho sa svet nezaobíde? Svet bez gigantov zo Silicon Valley je možný, pretože základné technológie, ktoré ponúkajú, sú dnes široko dostupné. Iní môžu zaviesť oveľa silnejšie bezpečnostné opatrenia. Aj svet bez severoamerických univerzít a vedeckého vedenia sa dá predstaviť, pretože Trump už urobil maximum pre to, aby tieto inštitúcie museli namáhavo bojovať o svoju pozíciu medzi svetovou špičkou. A je možné predstaviť si aj svet, v ktorom ostatní už nebudú závislí od trhu USA.
Obchod prináša výhody, ale už menej, ak sa imperiálna moc pokúša získať pre seba neprimeraný podiel. Vyplnenie „medzery v dopyte“ spôsobené pretrvávajúcimi obchodnými deficitmi USA bude pre zvyšok sveta oveľa jednoduchšie ako výzva, ktorej čelia USA v oblasti ponuky.
Hegemón, ktorý zneužíva svoju moc a tyranizuje ostatných, musí zostať v kúte. Odpor proti novému imperializmu je nevyhnutný pre mier a prosperitu celého sveta. A kým svet musí dúfať v to najlepšie, musí sa zároveň pripravovať na najhoršie. Pri príprave na najhoršie nemusí existovať žiadna alternatíva k ekonomickému a sociálnemu vylúčeniu – jedine politika obmedzovania.
© Project Syndicate 1995–2026 www.project-syndicate.org
