Charta OSN bola podpísaná v San Franciscu v júni 1945; ešte v roku 1944 sa uzavrela dohoda o tzv. brettonwoodských inštitúciách (o MMF a Svetovej banke); z iniciatívy USA sa formoval v roku 1948 v Ženeve GATT (predchodca Svetovej obchodnej organizácie); na základe podpisu Severoatlantickej zmluvy podpísanej v roku 1949 vo Washingtone vzniklo NATO a pod.
Dnes je všetko inak. USA opakovane porušujú Chartu OSN (v roku 2003 v Iraku, najnovšie vo Venezuele) a Donald Trump vyhlasuje, že sa nebude riadiť medzinárodným právom. USA ohrozujú existenciu NATO (nielen opakovanou hrozbou o vystúpení z organizácie, ale aj hrozbou anexie Grónska – autonómneho územia členského štátu NATO). Svojou colnou politikou rozvracajú medzinárodný obchodný poriadok, opakovane už po niekoľkýkrát vystupujú z UNESCO.
Odhaduje sa, že USA s venezuelskou ropou budú vlastniť 40–50 % svetových zásob ropy a budú môcť významne ovplyvňovať ceny energií na svetovom trhu. No či to povedie k nižším cenám energií, nie je isté.
Trump 2.0 okrem „neuveriteľnej, brilantnej“ operácie v Caracase otvoril rok 2026 podpísaním dekrétu o vystúpení USA zo 66 medzinárodných organizácií, 31 z nich pod hlavičkou OSN. Je medzi nimi Rada OSN pre ľudské práva, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy atď. s odôvodnením, že „fungujú v rozpore s národnými záujmami USA“.
Ako „národné záujmy“ zabíjajú národné záujmy
Nie je to po prvýkrát, keď „národné záujmy“ zabíjajú národné záujmy. Po krachu newyorskej burzy v roku 1929 nemusela vzniknúť Veľká hospodárska kríza, keby každý z postihnutých štátov neriešil iba svoje „národné záujmy“, použijúc taktiku zvanú „ožobráč svojho suseda“. Katastrofa bola neodvratná a postihla všetkých.
Nedávno Veľká Británia za kratšiu cestu k naplneniu svojich „národných záujmov“ pokladala brexit, hoci jeho kritika európskych politík, ktoré viedli k 10-ročnej recesii, nadmernej migrácii a pod., bola oprávnená. Po brexite britské ministerstvo financií prichádza každoročne o 80 miliárd libier.
„Národné záujmy“ boli príčinou, že reakcia členských štátov EÚ na únos prezidenta Venezuely bola rozpačitejšia, ako by sme v prípade porušenia článku 2(4) Charty OSN čakali. Najtvrdšie odsúdenie odznelo z úst španielskeho premiéra Pedra Sáncheza – až sa mu dostalo obvinenia z podpory chávizmu. A to napriek tomu, že Španielsko poskytlo azyl opozičnému lídrovi Edmundovi Gonzálezovi. Na druhom konci „stupnice“ stojí Viktor Orbán. No medzi Sánchezom a Orbánom sú nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý varoval pred „priskorými právnymi závermi o operácii USA vo Venezuele“, či francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý konštatoval, že Venezuelčania sa z únosu Madura môžu len tešiť, hoci kritizoval metódy, ktoré USA na jeho únos použili.
Aspoň že vyhlásenie EÚ, v ktorom sa hovorí, že princípy medzinárodného práva a Charty OSN sa musia dodržiavať, podporilo 26 z 27 štátov EÚ. Chýbal hlas maďarského premiéra. Naopak, na medzinárodnej tlačovej konferencii Orbán pochválil Trumpovu operáciu vo Venezuele a využil priestor, aby predpovedal rozpad EÚ ako dôsledok „chaosu v jej vedení“. Orbán má, žiaľ, pravdu, že štáty EÚ nemajú na svojom čele ani Charlesa de Gaullea, ani Konrada Adenauera, ba ani Francoisa Mitteranda a Helmutha Kohla, a na čele Európskej komisie nie je ani Jean Monnet, ani Jacques Delors, Romano Prodi či Jean-Claude Juncker. Chýbajú viac, ako si to chceme pripustiť.
Ako dopadnú ceny ropy?
Odhaduje sa, že USA s venezuelskou ropou budú vlastniť 40–50 % svetových zásob ropy a budú môcť významne ovplyvňovať ceny energií na svetovom trhu. No či to povedie k nižším cenám energií, nie je isté. Bude to závisieť od reakcie OPEC, ako aj od ropných spoločností Exxon Mobil, Chevron a ďalších, ktoré sa zdráhajú investovať do venezuelskej ropnej infraštruktúry, pokiaľ Venezuela neposkytne bezpečnostné garancie.
Na otázku, či by EÚ nemala na USA uvaliť sankcie, predseda NR SR pragmaticky odpovedal: „Odkiaľ by sme vozili energetické suroviny?“ Nepriamo odhalil, prečo vyjadrenia európskych štátnikov boli dosť vágne: zo strachu, že im prezident USA môže „zavariť“. Francúzsko nezabudlo na bojkotovanie ich produktov za Trumpa 1.0, keď sa rozhodlo zaviesť digitálnu daň. Aj Robert Fico, ktorý rozvrat medzinárodného práva rezolútne odmietol, neruší cestu do USA. Vláda SR totiž v septembri 2025 schválila jadrovú dohodu s USA a ani „rozvrat medzinárodného práva“ nebude prekážkou, aby americký Westinghouse, ako si to želá premiér, staval nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Za koľko, dokedy a čo to urobí s cenou energií, teraz neriešme.
Orbán nechválil Trumpa iba za operáciu Venezuela, ale za celý rok jeho vládnutia: Trumpova inaugurácia „dala ranu z milosti liberálnemu svetovému poriadku“ a „otvorila novú éru, éru národov“. Inými slovami: otvorila novú éru dominancie „národných záujmov“. Či to dopadne ako za Veľkej hospodárskej krízy alebo „iba“ ako po brexite, bude závisieť od toho, kedy sa lídri EÚ, USA a iných mocností spamätajú. Len aby si ich ignoranciu neodniesli ich vlastní voliči, ale i tí ostatní.
