Po roku 1990 boli opakovane zvolení iba Peter Kresánek (1990, 1994) a Andrej Ďurkovský (2002, 2006). Obaja boli straníckymi politikmi. Polarizácia na celoštátnej úrovni je síce silná i v súčasnosti, opozícia voči Smeru je však diferencovanejšia, ako bol protimečiarovský tábor.
Súčasnému primátorovi Matúšovi Vallovi sa končí druhé funkčné obdobie. Po roku 2022 mal v meste úplnú dominanciu, takže sa len ťažko môže zbaviť zodpovednosti za svoje prípadné neúspechy. Aj spôsob realizácie takého hmatateľného úspechu, akým je petržalská električka, určite bude predmetom kritiky voličov aj protikandidátov.
Ďalšie kroky, napríklad projekt električky na Pribinovej ulici alebo cyklopruh na Vajanského nábreží, zas komunikačne nezvládol. Podobne popri niektorých úpravách verejných priestorov, ktoré však zostali v polohe malých mestských zásahov, bude Vallo a jeho skupina kritizovaná za mnohé iné neúspešné alebo nedotiahnuté projekty, ktoré zostali v polohe marketingových aktivít.
Po dvoch funkčných obdobiach sa už žiadny primátor nemôže spoliehať iba na marketing. Viaceré jeho spektakulárne ohlasované projekty ostávajú iba na papieri, pričom neriešia zásadné problémy obyvateľov (cesty, verejná doprava, školstvo, zdravotníctvo a pod.).
Bratislavčania chcú zmenu
Najväčšou výhodou dvoch ohlásených kandidátov je najmä existujúci dopyt po zmene. Dana Čahojová sa trikrát za sebou stala starostkou mestskej časti Karlova Ves. Hoci kandidatúru ohlásila neskôr ako Martin Winkler, je v komunálnej politike známejšia. Winkler je bývalým poslancom koalície Team Bratislava – Progresívne Slovensko – SaS, pozná teda silné i slabé stránky doterajšej mestskej i krajskej väčšiny zvnútra.
Zatiaľ síce nepôsobí výrazne, stihol však založiť vlastnú komunálnu stranu a postupne predstavuje kandidátov na starostov. Realizuje teda systematickú politickú prácu. Vystupuje ako technokrat, dôraz kladie na ekonomickú efektivitu.
Vallo je spájaný s Progresívnym Slovenskom, hoci vedie vlastnú stranu Team Bratislava. Jeho úspechy i neúspechy budú spájané aj s PS, a to aj v kontexte budúcoročných parlamentných volieb.
Za Čahojovou stojí podpora širokého spektra verejne známych osobností. Hoci pochádza z konzervatívneho prostredia, v súčasnosti ju podporujú ľudia z najrôznejších okruhov politického spektra, ktorí by sa azda inak v ničom nezhodli. Konfesionálni konzervatívci, národniari, ľavičiari, pravičiari, ľudia zastávajúci diametrálne odlišné postoje k vojne na Ukrajine, dokonca aj niektorí ochranári. Spája ich nespokojnosť so súčasným smerovaním mesta.
Obaja kandidáti však zatiaľ prezentovali skôr slogany než komplexnejšiu predstavu budúcnosti Bratislavy. Z hľadiska doterajšieho zázemia majú najbližšie ku konzervatívcom, respektíve k pravicovejšie orientovaným liberálom. Uchádzajú sa o podobné segmenty voličov. V konečnom dôsledku sa tak môžu stať nie vyzývateľmi Matúša Valla, ale môžu súperiť najmä medzi sebou. Aktuálne sa nehlásia k žiadnej parlamentnej strane a ani sa otvorene neprofilujú ako ideologickí politici.
Vallo je však spájaný predovšetkým s Progresívnym Slovenskom, hoci vedie svoju vlastnú stranu Team Bratislava. Jeho úspechy i neúspechy teda budú spájané aj s PS, a to aj v kontexte budúcoročných parlamentných volieb.
Smer nevyhrá, ale rozhodne
Novým hráčom v bratislavskej politike sa však môže stať Smer-SD. Po neúspešnom pokuse Milana Ftáčnika o znovuzvolenie roku 2014, teda je to už viac než desať rokov, v mestskej ani krajskej politike takmer neexistoval, čo je nezvyčajné v prípade celoštátne dlhodobo najsilnejšej strany. V rokoch 2018 a 2022 na post primátora nepostavil žiadneho kandidáta a ani samotný Ftáčnik nebol spájaný priamo so Smerom.
Na úrovni Bratislavského kraja však po absencii roku 2017 bola kandidatúra Jána Mažgúta roku 2022 prekvapujúco úspešná, keď s 13,42 % hlasov získal druhé miesto. O rok neskôr v parlamentných voľbách mal Smer v Bratislave druhé miesto, čo bolo porovnateľné s voľbami roku 2016, kým roku 2020 s 11,54 % bol až na štvrtom mieste. Teda neplatí, že Smer je v Bratislave úplne marginálny.
Aj preto premiér Robert Fico v posledných týždňoch hovorí o kandidatúre ministra dopravy Jozefa Ráža ml. na post primátora a nastoľuje „bratislavské“ témy ako napríklad rekonštrukciu hlavnej železničnej stanice. Ráž sa sotva stane primátorom, patrí však medzi najdôveryhodnejších vládnych politikov. Vystupuje viac ako manažér než ako politik, zatiaľ nemá za sebou žiadnu „kauzu“ a nevstupuje do ideologických konfrontácií.
Preto môže získať aj časť hlasov odporcov Smeru. Vysoký počet hlasov pre takého kandidáta môže oslabiť pozíciu progresívcov v kontexte nadchádzajúcich parlamentných volieb.
Primátorský zápas v Bratislave reflektuje neukotvenosť celoštátnych strán na lokálnej úrovni. Bizarné je, že ani len v hlavnom meste, kde sa voliči rozhodujú viac na základe celoštátnych preferencií, parlamentné strany do komunálnej politiky takmer nezasahujú. Prípadná Rážova kandidatúra však môže charakter bratislavského súperenia zmeniť na generálku pred parlamentnými voľbami.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
