Kritika Davosu vyústila do vzniku jeho protipólu, Sociálneho svetového fóra, ktoré sa každoročne koná na inom mieste s cieľom podporiť medzinárodnú solidaritu.
Vyrieši úľava z Davosu obchodné napätie medzi USA a EÚ?
Každoročne sú to usporiadatelia WEF-u, ktorí usmerňujú diskusiu určením jej hlavného zamerania. Tentoraz diskusiu predurčila agresívna politika prezidenta USA, avizujúca anexiu Grónska a nové clá pre štáty, ktoré vyslali svoje kontingenty do Grónska symbolicky posilniť jeho obranu.
Od februára chcel pre ne Donald Trump zvýšiť clá o dodatočných 10 %. Pokiaľ sa od júna tohto roku neuskutoční „dohoda o totálnej kúpe Grónska“, clá sa zvýšia o 25 %.
Trump však v Davose vyriekol dve kľúčové slová: „Nepoužijem silu.“ No obsah dohody medzi ním a šéfom NATO, ktorá k tomu prispela, nebol známy ani do mimoriadneho summitu lídrov EÚ v Bruseli. Okrem toho k Trumpovmu výroku údajne dopomohol i nemecký kancelár Friedrich Merz.
Trumpa ubezpečil, že časť územia, na ktorom postaví základne USA, si bude môcť privlastniť a ťažiť tam i vzácne suroviny. Či mal na to Merz splnomocnenie od samotných Grónčanov, nie je známe. K úľave z Davosu prispelo i Trumpovo vyjadrenie, že nechce ohroziť NATO.
Pokiaľ by odstúpenie od anexie Grónska signalizovalo realistickejší pohľad prezidenta Trumpa na vzťahy USA a EÚ, mohlo by to odblokovať obchodnú dohodu medzi USA a EÚ v Európskom parlamente. V reakcii na Trumpove ambície v Grónsku sa ju rozhodli zablokovať viaceré frakcie: S&D, Renew Europe, a pod., hoci šéfka EP Roberta Metsolová tlačila na jej rýchle schválenie.
Ani reakcia lídrov EÚ na Trumpove vyhrážky o zavedení nových ciel na niektorých členov EÚ nebola jednotná: použiť pripravený balík tarifných protiopatrení EÚ v hodnote 93 miliárd eur, či v krajnom prípade nástroj proti ekonomickému nátlaku (anti-coercion instrument) tzv. „obchodnú bazuku“? Ich dilemu vyriešil sám Trump. Otázne je, či nie iba dočasne.
EP zablokoval i dohodu s MERCOSUR-om a poslal ju na preskúmanie Európskemu súdnemu dvoru. Jeho rozhodnutie môže trvať mesiace či roky. Rozdiel v hlasovaní bol iba desať hlasov. Keby predsedníčka EK nebola dala prednosť vystúpeniu v Davose, možno by negatívny výsledok zvrátila. Zodpovednosť ponechala na Marošovi Ševčovičovi, ktorého politický výtlak bez príslušnosti k akejkoľvek frakcii v EP je oveľa menší.
Ako dosiahnuť jednotný postoj v obchodných vzťahoch?
Netreba odsudzovať rozdielne postoje štátov EÚ k obchodným dohodám: aktuálne s USA, s MERCOSUR-om či zhruba pred desiatimi rokmi k dohode s Kanadou v skratke CETA, a proti zmluve medzi EÚ a USA pod skratkou TTIP.
Na demonštrácii pod heslom Stop TTIP a CETA teraz! v Berlíne 10. októbra 2015 sa zišlo až 250-tisíc ľudí. Vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga sa pohoršoval, že malý frankofónny región Valónsko si dovolil blokovať CETA!
Východoeurópski farmári boli pred pár rokmi ohrození lacným dovozom ukrajinských agroproduktov. Hrozili na ich dovoz embargom. Francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau rozhodnutie týchto vlád hodnotil ako neakceptovateľné:
„Nemôžete volať po solidarite a zároveň robiť jednostranné rozhodnutia.“ Keby však dovoz ukrajinskej pšenice ohrozil francúzskych farmárov, nielen pred ministerským, no i pred prezidentským palácom v Paríži by sa nakopili hory hnoja a traktory by zablokovali všetky cesty do Paríža, napísala som vtedy.
Obchodné dohody EÚ budú mať naďalej svojich víťazov a porazených a budú opakovane medzi štátmi vyvolávať konflikty. Konflikty však ešte neznamenajú definitívnu krízu.
Proti obchodnej dohode s MERCOSUR-om protestovali v decembri v Bruseli a pred pár dňami v Štrasburgu tisíce európskych poľnohospodárov. Nechýbali ani slovenskí, ani predseda SPPK Andrej Gajdoš. Komisia im síce ponúkla finančnú kompenzáciu vo výške 45 miliárd eur na zmiernenie hnevu, no Gajdoš namietol, že nie je isté, či eurokomisia chce finančné kompenzácie poskytovať najbližších 20–30 rokov, alebo, aby „nás umlčali“, iba na jeden rok.
Obchodná politika EÚ je spoločnou politikou a je v kompetencii Bruselu. Odlišné postoje k jednotlivým obchodným dohodám odrážajú rozdielne dosahy dohôd na jednotlivých členov EÚ. Nemecko uprednostňuje náhradu straty trhu v USA exportom svojich automobilov do štátov MERCOSUR-u. Francúzski poľnohospodári chcú zase chrániť svoj trh. A tak ďalej. Problém spočíva inde: v neexistencii fiškálnej únie v EÚ.
Keby bola EÚ fiškálnou úniou – otcovia eura pri jeho vzniku predpokladali, že sa vyšší stupeň integrácie v budúcnosti presadí – dosahy na „porazených“ by sa dali kompenzovať zo spoločného rozpočtu.
Takáto možnosť však dnes neexistuje. Aktuálny rozpočet EÚ je zlomkom prípadného spoločného rozpočtu. Integračný proces zastal na polceste a súčasné negativistické postoje k EÚ nenasvedčujú, že by sa to zmenilo. Preto budú mať obchodné dohody EÚ naďalej svojich víťazov a porazených a budú opakovane medzi štátmi vyvolávať konflikty. Konflikty však ešte neznamenajú definitívnu krízu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
