Trump však očividne neveril ani slovu, keď chválil „špeciálnu kultúru“ a „ducha, ktorý pozdvihol Západ“. Koniec koncov táto kultúra bola liberálna, trhovo orientovaná, odhodlaná poskytnúť dôstojnosť všetkým ľuďom. Spochybňovala zakorenené hierarchie a odmietala absolútnu autoritu. Západ prosperoval odmietaním typu režimu, ktorý sa Trump pokúša vytvoriť v USA, ktorý prevláda v Maďarsku, Turecku a inde, a ktorý by rád videl v celej Európe.
Ekonómovia a sociológovia sa venujú výskumu tejto kultúry, aby pochopili, odkiaľ pochádza dynamika Západu. Najnovší laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt tému zmenili na celoživotné dielo. Ich zistenia sú nezlučiteľné s politikou Trumpovej administratívy.
Západ nepotrebuje šerifa
Keď minister obchodu USA Howard Lutnick vyhlasuje, že „kapitalizmus má v meste nového šerifa“, nesprávne charakterizuje podstatu trhov. Nepotrebujú šerifov. Potrebujú dôveryhodné pravidlá a konkurenciu. Mať hlavného dozorcu znamená byť bližšie k čínskemu modelu ako k „duchu“, ktorého Trump v Davose predstieral.
Podobne ako Čína aj Trumpova administratíva sa pokúša presmerovať zdroje, ktoré sa lepšie alokujú trhmi, a otvorene požaduje akcie súkromných firiem. Trump dokonca nátlakom zorganizoval predaj TikToku, aby zabezpečil, že jeden z najväčších podielov v novom subjekte bude plynúť jeho miliardárskemu kamarátovi Larrymu Ellisonovi zo spoločnosti Oracle.
Prakticky ide o klientelistický kapitalizmus v štýle Kremľa. Tradičná západná forma kapitalizmu, ktorú presadzovali najmä Ronald Reagan a Margaret Thatcherová, by nechala firmy a centrálne banky samy si robiť svoju prácu a budovať prosperitu.
„Špeciálna kultúra“ tiež odmietala trvalé kasty a zdedené statusy. Aténsky duch, ktorý viedol k vzostupu Západu, ich postupne odstránil, v neposlednom rade ukončením absolútnej monarchie. „Božské právo kráľov“ ustúpilo demokratickým voľbám a iným mechanizmom verejnej zodpovednosti.
Trumpovo tvrdenie, že sa riadi len vlastnou morálkou, nás vracia do hobbesovského sveta Leviathana. Tento systém pomáhal zachovať kráľovské privilégiá, až kým liberálne myšlienky – ako ich zastávali Jean-Jacques Rousseau, John Locke, John Stuart Mill a mnohí ďalší – nepodkopali dôvod pre existenciu absolútnej autority, po ktorej Trump túži a ktorú umožňuje konzervatívna väčšina na Najvyššom súde USA.
Obmedzenie kráľovských privilégií viedlo k väčšej inklúzii a príležitostiam pre všetkých členov spoločnosti zarobiť si na slušné živobytie čerpaním z vlastných slobodných myšlienok a práce. Hierarchiu vidieka nahradila sloboda mesta. Stadtluft macht frei – mestský vzduch oslobodzuje – hovorili Nemci. Mestá zvíťazili nad vidiekom a starým feudálnym poriadkom. Teraz nás tam chce MAGA vrátiť.
Liberálny kapitalizmus bol veľkým motorom inklúzie a presadzoval to, čo ekonomická historička Deirdre McCloskeyová nazýva „buržoáznou dôstojnosťou“. Umožnil rozkvet profesií a znižoval staré bariéry triednej mobility (čím vyvrátil marxistické predpovede) a následne prevážil nad rodovými, rasovými, etnickými a národnými predsudkami. Zvrhol hierarchie ako otroctvo a kolonializmus.
Otvorenosť ako výsada Západu
Jedným z najkrajších a najtrvalejších dedičstiev západnej kultúry je vzdelávanie v oblasti slobodných umení, ktorého cieľom je oslobodiť predstavivosť, vštepiť vieru v otvorenosť a alergiu na intelektuálnu rigiditu či dogmu. Až do konca 18. storočia prevládal predpoklad, že iba majetné triedy môžu slobodne myslieť.
Slobodné umenia oslobodili mysle od predurčenia narodením, čo bolo hnutie s koreňmi v renesancii, pričom Machiavelli spájal dobrú správu vecí verejných s cnosťou, nie so šťastím.
Táto kultúra poskytla dôstojnosť všetkým profesiám. Až do 18. storočia bolo umenie považované za frivolnú činnosť len pod kráľovskou záštitou. Ale s rastúcou komercializáciou umenia prekvitali tvorivé profesie.
Zatiaľ čo opera na starom kontinente závisela od dotácií a záštity, USA vynašli broadwayský muzikál a neskôr Hollywood. Takéto trhovo orientované výtvory (všetky príklady kreatívnej deštrukcie) vytvorili severoamerickú kultúru, ktorá v 20. storočí dosiahla bezkonkurenčný globálny vplyv.
Pridanie Trumpovho mena na Kennedyho centrum vo Washingtone nás symbolicky vracia do čias kráľovského patronátu, dokonca bez vlastnej opernej spoločnosti. Trump sa chváli patronátom vo výške 250 miliónov dolárov, ale ako obvykle, fakty hovoria niečo iné: predaj lístkov sa znížil. Umelci nebudú spievať a tancovať na mieste, ktoré bolo vlákané do presadzovania neliberálnej vízie USA.
Trumpovo tvrdenie, že sa riadi len vlastnou morálkou, nás vracia do hobbesovského sveta Leviathana. Tento systém pomáhal zachovať kráľovské privilégiá, až kým liberálne myšlienky – ako ich zastávali Jean-Jacques Rousseau, John Locke, John Stuart Mill a mnohí ďalší – nepodkopali dôvod pre existenciu absolútnej autority, po ktorej Trump túži a ktorú umožňuje konzervatívna väčšina na Najvyššom súde USA.
„Vrchol ľudského úspechu“, ktorý Trump chválil vo svojom prejave v Davose, nespočíva v autoritárstve, ale v politikách podpory kreativity. V nedávnom zistení ekonóm Philippe Aghion s kolegami ukazujú, že za vynálezcami sa neskrýva šťastie narodenia sa v „dobrej“ rodine ani ekonomické privilégiá, ale IQ. Otvorenosť voči globálnym talentom je súčasťou „vzácneho dedičstva“ USA.
Vzostup Západu je z kultúrneho hľadiska jednoduchý. Hovorí o Európe, ktorá sa uberá smerom k otvorenosti, kozmopolitizmu, intelektuálnej slobode, prehlbovaniu trhov, transparentným pravidlám, a najmä inštitucionálnym kontrolám a protiváham.
Trumpove činy a politika tieto úspechy každým krokom popierajú. Jeho administratíva tvrdí, že Európania čelia „civilizačnému vymazaniu“, aj keď doma podporuje biely kresťanský nacionalizmus. Trump a veriaci MAGA nevedia nič o „duchu, ktorý pozdvihol Západ“. Naopak, predstavujú všetko, čo pred storočiami zmietol.
© Project Syndicate 1995–2026 www.project-syndicate.org
