Výskumy naprieč Európou (a svetom) ukazujú, že demokracia je v kríze. Svedkami tejto krízy sme aj na Slovensku, vidiac, že veľká časť spoločnosti nerozumie významu, ba ani obsahu, pojmu demokracia. To sa prejavuje v rozporuplných postojoch k demokracii a tiež vo vnímaní autoritatívnej formy vlády ako alternatívy k zastupiteľskej demokracii.
Slovami Tomáša G. Masaryka: „Demokraciu už máme, chýbajú nám už len tí demokrati.“ Demokrati, ktorých sme si mali za tri desaťročia vychovať.
Čo je príčinou krízy demokracie na Slovensku? Ako sa na nej podieľa zanedbávaná občianska náuka?
Zanedbaný občan
Ak dnes existuje jedna téma, ktorá by mala byť v centre verejnej debaty, no nie je, tak je to občianske vzdelávanie. Nie len ako doplnok, nie iba ako „mäkký predmet“, ale ako základná infraštruktúra fungujúcej demokracie.
Platí, že demokraciu nestratíme tak, že sa jedného rána zobudíme do autokracie. Demokracia zanikne postupne, potichu. A najmä tým, že prestaneme dbať na to, čo ju drží pri živote – na občiansky vzdelaného človeka. A presne to sa nám dnes deje.
Desaťročia robíme len minimum pre demokraciu. Výsledkom je, že „zanedbaný občan“ sa stáva hrozbou pre ústavnú demokraciu. Bezbranný pred manipuláciou, populizmom, ale aj strachom, resentimentom a lacnými riešeniami, prestáva veriť v demokraciu. V systém, ktorý stojí na predpoklade, že občan rozumie svetu, v ktorom žije.
Historik Juval Noach Harari tvrdí, že bez vedomostí „ľudstvo stráca vieru v liberálny príbeh (…) v čase, keď nás fúzia biotechnológií a informačných technológií stavia pred najväčšie výzvy, akým kedy ľudstvo čelilo“. A čím odpovedáme na tieto výzvy? Tým, že občiansku náuku nechávame v stave klinickej smrti. Tým, že ju považujeme za nepodstatnú. Tým, že ju učíme spôsobom, ktorý nikoho nezaujíma, nikoho neinšpiruje a nikoho nepripravuje na realitu. Je to absurdné. Je to nebezpečné.
Čo sa stane, keď sa občianske vzdelávanie zanedbá?
Pozrime sa na posledné roky. Dezinformácie, ktoré by pred desiatimi rokmi pôsobili ako paródia, dnes určujú výsledky volieb. Nostalgia za totalitou sa stala politickým kapitálom. Konšpirácie sú už legitímnou súčasťou verejnej debaty. A politici, ktorí otvorene klamú, sú schopní presvedčiť masy, že ich klamstvá sú pravda. A vyhrať voľby.
Príčinou je to, že sme rezignovali na to, čo je základom demokratickej imunity – schopnosť rozlišovať fakty od lží, chápať politické procesy, rozumieť právam a povinnostiam, kriticky myslieť, diskutovať, pýtať sa, preverovať, argumentovať.
Sociálne siete nie sú problém. Problémom je, že ľudia nevedia, ako fungujú. Dezinformácie nie sú problém. Problémom je, že ľudia nevedia, ako ich rozpoznať.
Sociálne siete nie sú problém. Problémom je, že ľudia nevedia, ako fungujú. Dezinformácie nie sú problém. Problémom je, že ľudia nevedia, ako ich rozpoznať. Politická manipulácia nie je problém. Problémom je, že ľudia nevedia, ako jej odolať. A to je presne dôsledok zanedbanej občianskej výchovy.
Občianske vzdelávanie, posledná obranná línia
Ak chceme zachrániť demokraciu, musíme začať tam, kde sa demokracia rodí – v školách. Nie v parlamente, nie v médiách, ale v kritickom myslení. Občianska náuka nesmie byť predmetom, ktorý „nikoho nezaujíma“. Musí byť predmetom, o ktorom sa verejne aj odborne diskutuje, predmetom, o ktorý sa zaujíma spoločnosť.
Demokraciu nám nezachránia politici. Demokraciu zachránia občania. A občanov zachráni vzdelanie. Ak chceme, aby Slovensko zostalo demokratické, musíme prestať predstierať, že občianska náuka je nepodstatná. Musíme prestať tolerovať jej mizernú kvalitu. Musíme prestať ignorovať varovania. Musíme prestať dúfať, že sa to „nejako vyrieši“.
Demokracia je projekt, ktorý sa môže rozpadnúť. A ak sa rozpadne, nebude to vina „zlých politikov“. Bude to vina spoločnosti, ktorá si prestala vážiť vlastnú slobodu. Ak chceme demokraciu zachrániť, musíme začať tam, kde sa všetko začína – pri vzdelaní. Demokraciu stratíme v momente, keď prestaneme vychovávať občanov, ktorí ju dokážu brániť.
Prečo je dôležitá výchova k zodpovednému občianstvu? Odpoveď je jednoduchá. Pretože vzdelaný občan si je vedomý svojich práv a povinností. Zodpovedný občan je pripravený prijímať rozhodnutia, ktoré ho pripravia na budúcnosť a zabezpečia prežitie demokracie.
Harari napísal, že „v súčasnosti ľudia radi odovzdávajú svoje osobné údaje výmenou za bezplatné e-mailové služby a zábavné videá pre mačky. Pripomína to situáciu, keď africké a indiánske kmene nevedomky predávali celé svoje územia európskym imperialistom, výmenou za farebné koráliky a lacné čačky.“
Keď spoznáme cenu slobody, dôležitosť demokracie a nástrahy politiky, môžeme ochrániť ľudí pred ich vlastnou nezodpovednosťou. Ak chceme zachrániť demokraciu, musíme vyvinúť tlak na spoločenské a politické elity, ktoré musia pochopiť, že keď zanedbáme výchovu k demokracii, keď nebudeme mať občiansky vzdelaného občana, stratíme aj demokraciu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
