Pozitívne je, že vláda už schválila východiská a postup vypracovania tejto vízie aj stratégie Slovenska 2040. Našou snahou je opäť sa trochu pričiniť a pomôcť Slovensku. Kardinálnym cieľom vízie aj stratégie má byť v prvom rade určenie jasného geopolitického smerovania a zaradenia SR do súčasného (ne)systému fungovania a riadenia EÚ a sveta. A potom nastaviť aj ostatné kľúčové strategické ciele rozvoja moderného, konkurencieschopného a trvalo sa rozvíjajúceho, skutočne demokratického štátu.
Správne načasovanie?
Stanovené termíny aj tzv. piliere sú však diskutabilné. Termín vízie na jún 2026 a stratégia na január 2027 sú pridlhé a možno aj nastavené špekulatívne. Od hlavného garanta – jedného z podpredsedov SAV – by sa žiadalo zapojiť do tímov aj špičkových domácich i zahraničných odborníkov (najmä z V4 či EÚ) z oblasti vedy i praxe.
Stanovenie len štyroch pilierov, na ktorých majú vízia i stratégia stáť, je vágne, vymedzené priveľmi všeobecne, nekomplexne, nesystémovo. Ide skôr o cieľové zámery, ktoré sa však dajú len ťažko kontrolovať i merať. Osnovatelia určili: 1. pilier – úspešné Slovensko; 2. pilier – kvalitný život (pre koho?); 3. pilier – udržateľná krajina; 4. pilier – moderný štát. To nie je postačujúce, ak chceme nastaviť dlhodobý, vyvážený, trvalo udržateľný rozvoj Slovenska ako moderného konkurencieschopného demokratického štátu v 21. storočí.
Nemali by sme zakomponovať aj ďalšie akútne a synergicky previazané celospoločenské elementy systému? Najmä legislatívno-právnu relevanciu a zladenie zákonov, obranu a (kyber)bezpečnosť, systémy výchovy, vzdelávania, rozvoja vedy, výskumu, vývoja, inovácií, technológií, investícií, komplexného sociálneho rozvoja, zamestnanosti, úniku mozgov atď. Dôležitá je aj diverzifikácia zdrojov financovania, primárneho investovania (jadrová energetika, doprava a pod.) ako aj regionálny rozvoj i miest, obcí.
Pragmatické zhodnotenie
Vitálne dôležité sú aj strategické oblasti riešenia problémov v ekológii/environmentalistike, v zdravotníctve, v školstve a v športe. Musíme hovoriť aj o morálno-etických a duchovných dimenziách rozvoja moderného slobodného štátu. Všetko, samozrejme, vo vzájomnom súlade, synergii aj v kontexte so zámermi komplexného strategického rozvoja a napredovania krajín V4, ale aj EÚ a NATO. A pritom pragmaticky využiť všetko to dobré, skutočne odborné, čo tu už bolo vedcami nedávno vypracované. Rezorty sa už nemôžu len „hrať na vlastnom piesočku“!
Hlavnými strategickými cieľmi vízie i stratégie musia byť rast konkurencieschopnosti, prosperity a kvality života obyčajných ľudí Slovenska.
Do 31. januára 2027 má vzniknúť Stratégia rozvoja Slovenska 2040. Nejde o zámerné načasovanie „o päť minút 12“? Riadne parlamentné voľby budú tiež v roku 2027. Môžeme preto predpovedať aj riziká. Vláda bude v tom roku končiť, v zákulisí sa už budú formovať rozličné (ne)možné „zostavy“, zloženia novej Národnej rady i novej vlády. Nie je to teda až ku koncu vládnutia existujúcej vlády len formálny pokus tvorby vízie a stratégie 2040? Kalkulovanie s možným alibi – my sme víziu aj stratégiu 2040 chceli, ale vy ste ju znemožnili? Nová slovenská vláda po voľbách 2027 môže, ako sa to už stalo v minulosti, „zhodiť zo stola“ aj tieto nové dokumenty.
A koľko bude stáť vypracovanie plánov, z čoho sa budú hradiť? O koľko finančných prostriedkov môžeme prísť v čase tvrdých, neefektívnych konsolidačných opatrení tejto vlády?! Ako by sa to dalo riešiť? Napríklad tak, že ako zákon číslo dva sa prijme Vízia Slovenskej republiky 2040 a ako zákon číslo tri Generálna stratégia SR 2040. Nadväzne sa to prepojí na zákon číslo jedna Ústavy SR. Takto by ich museli rešpektovať všetky politické strany, všetky budúce vlády, všetky štvorročné programové vyhlásenia. Bolo by to však potrebné nastaviť na dlhší horizont, ako je pätnásť rokov. Vo vzťahu s riadiacimi normami V4, EÚ, NATO.
Mať vyššie ako stranícke ciele
Na základe vysokoodborných analýz, argumentov, faktov, dôkazov si to v pragmatickej syntéze a účinnej synergii vyžaduje pomenovať a efektívne nastaviť uvedené hlavné prierezové, celospoločenské ciele a predpoklady do roku 2050. Nadväzne aj strednodobé a krátkodobé plánované úlohy. Tieto postupy by mohli účinne eliminovať nežiaducu svojvoľnosť v riadení štátu jednotlivými vládami Slovenska. Zladiť to treba aj s rešpektovaním princípov subsidiarity, solidarity a podobne.
Hlavnými strategickými cieľmi vízie i stratégie musia byť rast konkurencieschopnosti, prosperity a kvality života obyčajných ľudí Slovenska. Všetko v organickom prepojení na rast efektívnosti a kvality fungovania všetkých vertikálnych, horizontálnych i diagonálnych organických štruktúr nášho už 33 rokov voľne „plachtiaceho“ štátu.
Poučíme sa? Alebo budeme naďalej robiť jeden múdry krok vpred a dva nemúdre kroky dozadu?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
