Veľkú pozornosť pútala diskusia o členstve Ukrajiny v NATO. Najčastejšie bolo počuť, že Ukrajina sa nemôže stať členom v čase, keď je vo vojne s Ruskom, lebo by to automaticky znamenalo zapojenie aliancie do vojny. Omyl, môže, ak napríklad Rusko napadne niektorého z členov NATO (čo nie je nerealistická hrozba), aliancia by bez problémov mohla Ukrajinu do svojich radov zobrať takmer okamžite.
Slovensko je dnes pred podobnými agresiami chránené, na budúci rok oslávime 20 rokov členstva v aliancii. Na príklade Ukrajiny môžu naši občania názorne vidieť dosah strategických rozhodnutí Slovenska vstúpiť do NATO a EÚ. Ak niekto dnes spochybňuje naše členstvo v aliancii, nemá záujem o zvrchované Slovensko, napriek zapaľovaniu čo aj tisícky vatier zvrchovanosti po celej krajine. Vážme si, že naši spojenci sú odhodlaní brániť aj našu nezávislosť. Niet silnejšieho vzťahu ako záväzok brániť slobodu druhého aj za cenu životov vlastných občanov. Pristupujme k získanej dôvere so všetkou zodpovednosťou, posilňujme transatlantickú väzbu a naše vzťahy so spojencami, prispievajme k jednote a obrane aliancie a plňme si zodpovedne svoje povinnosti.
Neutralita vytvára pocit bezpečnosti – ale len keď do nej vojensky investujete a niekto silný a zodpovedný ju aj garantuje. Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo všetky možné medzinárodné záväzky a Švédsko racionálne novú situáciu vyhodnotilo tak, že stáročná neutralita ho pred agresívnym Ruskom už nechráni a jedinú garanciu ponúka aliancia.
Švédsko pochopilo zásadné globálne bezpečnostné zmeny vyvolané ruskou agresiou v priebehu niekoľkých týždňov a vyvodilo nevyhnutné závery pre vlastnú bezpečnosť – dobrovoľne sa vzdalo 200-ročnej neutrality, resp. neúčasti vo vojenských zväzkoch a v máji minulého roku požiadalo o vstup do aliancie (spolu so susedným Fínskom). Nebolo to ľahké politické rozhodnutie, tobôž pre vtedajšiu švédsku vládu vedenú sociálnymi demokratmi, ktorí desaťročia neboli presvedčení o prínosoch tohto kroku. Neutralita skutočne vytvára pocit bezpečnosti – ale len keď do nej vojensky investujete a niekto silný a zodpovedný ju aj garantuje.
Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo všetky možné medzinárodné záväzky a garancie a Švédsko racionálne novú situáciu vyhodnotilo tak, že stáročná neutralita ho pred agresívnym Ruskom už nechráni a jedinú garanciu ponúka aliancia.
Politické rozhodnutie podporuje aj široká verejnosť, dnes na úrovni 67 % (35 % v roku 2017) a po každom ruskom pokuse o verejné zastrašenie podpora švédskeho obyvateľstva pre vstup do NATO, naopak, vzrastie!
Ešte jedna „malá domov“ – na pozadí švédsko-fínskeho rozhodnutia dnes o to smiešnejšie vyznieva ujúkanie o neutralite ako opcii pre Slovensko.
Švédsko spolu s Fínskom dostali pozvánku do aliancie, spojenci podpísali prístupový protokol a spustil sa ratifikačný proces (ktorý už Fínsko úspešne ukončilo a stalo sa 31. členom NATO). Turecko si na začiatku stanovilo viaceré podmienky, z nich najdôležitejšou bolo posilnenie boja s terorizmom vo Švédsku, mysliac tým najmä teroristické hnutie PKK.
Fakt je, že do Švédska emigrovalo aj veľa Kurdov a nemalá časť z nich využíva svoje slobody aj na verejnú podporu PKK (zástavy na verejných zhromaždeniach), ba niektorí z nich aj na získavanie finančných zdrojov pre PKK v Turecku. Niet sa preto čudovať, že Turci od Švédov žiadali rázne, viditeľné a systematické opatrenia. Tak sa aj stalo, švédska vláda jasne potvrdila záväzok bojovať s terorizmom, zásadne posilnila protiteroristickú legislatívu a zvýšila operatívnu spoluprácu s tureckými orgánmi. Je jasné, že výsledok niektorých opatrení sa dostaví až neskôr, ale Švédsko ukázalo veľké porozumenie pre turecké legitímne bezpečnostné obavy (ako budúci spojenec) a veľkú ochotu a odhodlanie zmeniť situáciu.
Späť k summitu NATO vo Vilniuse. V jeho predvečer Turecko uznalo pokrok Švédska v boji s terorizmom a súhlasilo, že v krátkom čase spustí národný ratifikačný proces pristúpenia Švédska do NATO. Tradične obratní tureckí vyjednávači zároveň dosiahli nielen prísľub novej dohody o dlhodobej spolupráci Švédska a Turecka v boji s terorizmom a vytvorenie postu osobitného koordinátora NATO pre túto oblasť, ale pridali aj záväzok Švédska aktívne podporovať snahy o oživenie procesu pristúpenia Turecka do EÚ. Ankara, ktorá veľmi citlivo zvažuje akékoľvek návrhy na posilnenie spolupráce medzi NATO a EÚ, takto sama prepojila dvoch strategických partnerov!
Turecko síce nestanovilo dátum prerokovania vstupu Švédska do NATO v parlamente, jeho poslanci medzičasom odišli na letné prázdniny, verejný sľub prezidenta Erdogana, že sa tak stane „čo najrýchlejšie“, je však záväzkom, ktorý nepustí. Lebo spojenectvo v aliancii je predovšetkým o dôvere medzi spojencami.
Švédska vlajka už čoskoro zaveje pred sídlom aliancie v bruselskom Evere. Na budúci rok si pripomenieme 75 rokov Severoatlantickej aliancie, za stôl na historickom summite vo Washingtone zasadne už 32 spojencov. Švédsko si členstvo v NATO plne zaslúži a Slovensko získa ďalšieho verného spojenca – takých v dnešnom svete nie je nikdy nazvyš!
