Na ceste k splateniu dlhu

Národ, ktorý nepozná vlastnú históriu a nevzal si z nej ponaučenie, je odsúdený prežiť ju znova. Žiaľ, neraz vrátane najtemnejších stránok dejín. Ako teda neopakovať tie isté chyby a nepodľahnúť spoločenskej nenávisti?

06.06.2024 12:00
Ingrid Brocková, veľvyslankyňa SR v Českej...
Ingrid Brocková, veľvyslankyňa SR v Českej republike
debata

Česko, s ktorým máme spoločné viaceré kapitoly modernej histórie, sa vydalo na cestu, ktorá Slovensku v mnohom ponúka inšpiráciu. Mementom toho, aké dôležité je zachovať si ľudskosť a nezostať v kľúčových momentoch ľahostajne ticho, bolo v uplynulých týždňoch hneď niekoľko významných udalostí.

Začiatkom mája zneli v Prahe a desiatkach ďalších miest Českej republiky mená obetí nacistickej perzekúcie ako pripomienka osudov ľudí, ktorých zavraždili počas druhej svetovej vojny. Do verejného čítania mien obetí holokaustu „Jom ha-šoa“ na pražskom Mariánskom námestí som sa zapojila, pretože považujem za dôležité pripomínať tragédiu holokaustu.

Čítanie je uvedomením si, aká tenká je čiara, ktorá delí nenávistné slová od násilných činov. Aj dnes sa medzi nás často vkrádajú predsudky, diskriminácia či antisemitizmus. Súčasná spoločnosť je rozdelená, vzájomný dialóg sa stáva čoraz náročnejším a v takej situácii nachádzajú živnú pôdu konšpirácie, nenávistné prejavy či lživá propaganda. Ako z tohto bludného kruhu von?

Súčasná spoločnosť je rozdelená, vzájomný dialóg sa stáva čoraz náročnejším a v takej situácii nachádzajú živnú pôdu konšpirácie, nenávistné prejavy či lživá propaganda. Ako z tohto bludného kruhu von?

Výzvy na zachovanie ľudskosti zneli aj na Národnom cintoríne v Terezíne, kde sa už tradične v tretiu májovú nedeľu konalo pietne a spomienkové podujatie „Terezínska tryzna“. Na mieste, ktoré je tragicky spojené s veľkým utrpením a so smrťou Židov, našich spoluobčanov, som si po boku najvyšších štátnych a ústavných činiteľov Českej republiky a členov diplomatického zboru uctila pamiatku obetí nacistickej perzekúcie.

O čriepky vlastných spomienok sa s prítomnými podelila aj Dita Krausová, preživšia terezínskeho geta aj Osvienčimu. Cíti, že má ešte úlohu, a preto v Izraeli aj v Česku rozpráva mladším generáciám o osude Židov za vlády nacistov a krutostiach, ktoré aj s rodinou prežila. V záujme udržaniu pamiatky obetí holokaustu v kolektívnej pamäti širšieho spoločenstva by podľa Dity Krausovej nebolo na škodu zaviesť v školách vyučovanie nového predmetu, ktorý by mal názov „tolerancia“. O aktuálnosti jej výzvy svedčia aj informácie z Výročnej správy o prejavoch extrémizmu a „predsudkovej“ nenávisti v ČR za rok 2023. Dokument z dielne českého rezortu vnútra, ktorý v máji oficiálne schválila vláda, uvádza, že v on-line prostredí vrátane sociálnych sietí sa naďalej objavovali rasisticky a xenofóbne motivované prejavy. Smerovali najmä proti migrantom, Rómom, Ukrajincom, moslimom, Židom či LGBT+ komunite.

To všetko, spolu s preukázanou „príťažlivosťou“ totalitarizmu v časti spoločnosti, len potvrdzuje relevantnosť apelov na zvýšenie úrovne vzdelávania a verejnej diskusie o nebezpečenstvách totalitných režimov. Nemusí pritom ísť len o nové vyučovacie predmety či diskusie so študentmi sediacimi v školských laviciach a prednáškových aulách. Existujú aj iné možnosti šírenia osvety, ktoré ponúkajú silnejší, emotívnejší a hlbší kontakt s dejinami. Jeden aktuálny príklad nachádzame v obci Lety pri meste Písek v Juhočeskom kraji, na mieste niekdajšieho koncentračného tábora pre Rómov z čias druhej svetovej vojny.

V polovici mája tam Múzeum rómskej kultúry otvorilo pre verejnosť nový Pamätník holokaustu Rómov a Sintov v Čechách. V oblasti sa od 70. rokov 20. storočia nachádzal veľkochov ošípaných, ktorý sa stal symbolom necitlivosti minulého režimu k pamiatke obetí rasovej perzekúcie, ale tiež symbolom hlboko zakorenených predsudkov proti rómskemu etniku a prehliadaniu jeho histórie a utrpenia.

O vybudovaní dôstojného pietneho miesta sa síce začalo hovoriť už v polovici 90. rokov, no štát odkúpil areál až v roku 2018. Nový pamätník, ktorého súčasťou je moderné múzeum aj centrum vzdelávania a osvety, vznikol po dlhoročnom prehliadaní zo strany štátu, a to najmä vďaka úsiliu občianskej spoločnosti, osobitne rómskych aktivistov a ich podporovateľov, ale tiež vďaka zmene v postoji vládnych predstaviteľov.

Česko tak začína splácať desaťročie trvajúci spoločenský dlh. Dôležité miesto piety, spoločnej pamäti a poznania bude odteraz pripomínať, čo sa môže stať, keď občania poľavia v obrane hodnôt slobody a demokracie. V rámci školskej výučby o temných miestach československej histórie je téma rómskeho holokaustu stále v úzadí.

Otvára sa teda príležitosť nových exkurzií do obce Lety. Vďaka tomu môže spoločnosť viesť diskusiu o ľudských právach či o zlepšení vzájomného spolužitia. Je to tiež príspevok k posilneniu vzťahov medzi majoritou v Česku a menšinami vrátane Rómov.

A napokon je to návod pre nás všetkých, ako nehľadieť len do minulosti, ale nájsť aj poučný presah do budúcnosti. Ako pochopiť vlastnú históriu, prijať zodpovednosť za spoluvinu a uvedomiť si, aké dôležité je nedopustiť sa viac segregácie spoluobčanov. Vláda ČR nedávno prijala aj definíciu anticiganizmu, čo je ďalší dôležitý krok v snahe zabrániť diskriminácii Rómov, ako aj ďalšiemu šíreniu predsudkov či nenávisti proti menšinám v spoločnosti.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #holokaust #druhá svetová vojna #Múzeum rómskej kultúry