Najstaršia dnes žijúca generácia je „tichá generácia“ alebo „ generácia tradicionalistov“, narodených v rokoch 1925 až 1945. Vyznačujú sa silným zmyslom pre povinnosť a rešpektom k pravidlám. Nasledujú „Baby boomers“ (1946 až 1967), ktorých charakterizuje silná pracovná morálka a túžba kariérne napredovať.
„Generácia X“ (1967 až 1982), u nás často označovaná tiež ako „Husákove deti“, je známa svojím nezávislým duchom, vie sa ľahko prispôsobiť a tvrdo pracuje na vlastnej ekonomickej sebestačnosti.
„Mileniáli“ alebo „generácia Y“ (1983 až 1997), bola špecifická tým, že jej príslušníci mali ako prví počas dospievania prístup k internetu. Mileniáli majú často k veciam pokrokový prístup a vedia používať technológie. Najmladšia, „generácia Z“, narodená po roku 1997, sa od tých predošlých v mnohom veľmi odlišuje. Je pomerne málo početná, jej príslušníci predstavujú len polovicu v porovnaní s generáciou ich rodičov.
V čom sú iní
„Generácia Z“ vyrastala v dobe plnej neistoty, po teroristickom útoku na symboly USA, v období ekonomickej krízy i nedávnej pandémie. Ide o generáciu nepretržite spojenú so svetom cez sociálne siete, kde sa cítia skutočne doma. Vďaka digitálnym zariadeniam títo mladí ľudia získali bezprecedentné technologické zručnosti.
Azda všetci príslušníci tejto generácie vlastnia smartfón. Dostávajú ho vo veku 10–12 rokov, často aj oveľa skôr, pričom je to pre nich zásadný medzník života. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií nie sú pre nich technológie len užitočným nástrojom, ale neoddeliteľnou súčasťou ich života. K svojej práci pristupujú pragmaticky, chcú zarábať čo najviac za čo najkratší čas, lojalita k zamestnávateľovi nie je pre nich príznačná. Sú nároční, vyžadujú rešpekt a dôveru, ale aj zhovievavosť a podporu.
Skúsenosti starších pre nich nepredstavujú zvláštnu hodnotu. „Zetkári“ umiestňujú prácu v rebríčku hodnôt až na šieste miesto po rodine, priateľstve, láske, ale aj zábave a kultúre. Čo sa týka zmyslu práce, pre takmer šesť z desiatich mladých ľudí zamestnanie predstavuje predovšetkým zdroj príjmu, pre polovicu predstavuje príležitosť na rast a pre 45 % z nich spôsob, ako si zabezpečiť vlastnú nezávislosť.
Najdôležitejšie aspekty pri definovaní ideálneho zamestnania sú adekvátne finančné ohodnotenie, dostupnosť voľného času, flexibilita a nezávislosť. Na druhej strane najväčšie obavy u nich vzbudzuje strach z vykorisťovania (48 %), nedostatočnej ochrany (34 %) a neadekvátneho ohodnotenia (29 %).
Pre túto generáciu je práca síce dôležitá, ale nechcú ňou byť úplne pohltení. „Generácia Z“ hľadá rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Oceňuje inkluzívnejšie a „láskavejšie“ pracovné prostredie, no aj sociálnu a environmentálnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Prelom na trhu práce
Čo teda nástup „Zetkárov“ do sveta práce zmení? Podľa odhadov bude táto generácia v roku 2030 predstavovať až 58 % pracujúcej populácie. Jej vstup na trh práce už dnes ovplyvňuje jeho dynamiku a predstavuje v tejto sfére skutočnú kultúrnu revolúciu.
Hoci príchod nových generácií do sveta práce so sebou vždy prinášal významné zmeny, tentoraz čelíme mimoriadne prelomovej transformácii. Títo mladí ľudia prinášajú do pracovného prostredia hodnoty, očakávania a spôsoby práce, ktoré sú radikálne odlišné od predchádzajúcich generácií. Ich plynulé začlenenie do viacgeneračného pracovného prostredia, postaveného na tradičnej paradigme odriekania, zodpovednosti a oddanosti, sa stáva náročnou aktuálnou výzvou.
Majú k tejto otázke seriózny prístup krajiny, ktoré čelia vážnej demografickej kríze? V Taliansku si túto situáciu plne uvedomujú a viacerí renomovaní sociológovia, psychológovia a odborníci na podnikovú kultúru upozorňujú na kritické aspekty tohto procesu. Intenzívne sa jej venujú aj viaceré národné výskumy a sú tiež témou odborných diskusií, ktorých cieľom je nájsť účinnú stratégiu efektívneho pracovného spolužitia „generácie Z“ s tými predchádzajúcimi.
„Zetkári“ umiestňujú prácu v rebríčku hodnôt až na šieste miesto po rodine, priateľstve, láske, ale aj zábave a kultúre. Čo sa týka zmyslu práce, pre takmer 6 z 10 z nich zamestnanie predstavuje predovšetkým zdroj príjmu.
Zároveň tak pomôžu zamestnávateľom včas zachytiť tieto nové trendy a poradiť im, ako stimulovať ich schopnosť adekvátne reagovať na nové požiadavky s cieľom prilákať a hlavne udržať si mladé talenty. Podľa odborníkov bude mať v tomto procese nezastupiteľnú úlohu práve vhodne nastavená medzigeneračná interakcia, reverzný generačný mentoring, vytváranie viacgeneračných pracovných tímov s cieľom vybudovania pevnejších pracovných vzťahov, pocitu súdržnosti, zvýšenia motivácie, vytvorenia atmosféry spolupráce, inkluzívneho a pozitívneho pracovného prostredia, v ktorom sa každá zúčastnená generácia bude cítiť dostatočne ocenená, rešpektovaná a stimulovaná.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.