Sú však aj letá, ktoré zmenili chod dejín a na ktoré sa nezabúda a zabudnúť nesmie. K takým rozhodne patrí leto 1944. V Poľsku sa viaže s Varšavským povstaním – 1. augusta 1944, u nás so Slovenským národným povstaním – 29. augusta 1944. Jeho 80. výročie a odkaz sme si pripomínali v ostatných dňoch na rôznych miestach po celom Slovensku. Hoci obe povstania prebiehali s rovnakým cieľom a takmer v rovnakom čase, o tom Varšavskom, ktoré patrí k najväčším odbojovým akciám proti nacistickej okupácii a agresii, sa v rámci širšieho povedomia vie u nás len málo. Takisto sa len málo vie o ľudských prepojeniach Slovákov a Poliakov v oboch významných dejinných udalostiach.
Príkladná slovensko-poľská solidarita
Keď som v auguste 2022 začínala svoju diplomatickú misiu v Poľsku, aj keď trochu neočakávane, hneď v prvých dňoch som nadviazala silný kontakt práve s odkazom Varšavského povstania. Neboli to len pietne ceremónie, bolo to aj osobnejšie, keď sme na poslednej ceste odprevádzali Bogusławu Iringh-Nagórsku.
Bola dcérou Miroslava Iringha, veliteľa slovenskej 535. čaty povstaleckej Krajinskej armády, jedného z legendárnych bojových útvarov, ktoré vo Varšavskom povstaní bojovali po boku Poliakov a zanechali nezmazateľnú stopu. Slovenská čata ako jediná bojová formácia mohla používať aj vlastné národné farby – rukávové pásky vo farbách trikolóry a bojovú zástavu, ktorá mala z jednej strany slovenský znak a z druhej poľský.
V posledný júlový deň tohto leta pri jubilejných oslavách hrdinov a hrdiniek Varšavského povstania našu slovenskú bojovú zástavu hrdo niesli poľskí vojaci a skauti. Napĺňalo ma to obdivom, úctou a vďakou k slovenskej čate a tisícom ďalších, ktorí našli odvahu zapojiť sa do povstaleckého úsilia – či už so zbraňou v ruke, alebo v rámci dôležitých výzvedných, spojársko-kuriérskych či zdravotníckych aktivít. Príbeh 535. čaty Slovákov s veliteľom pplk. Iringhom alias „Stankom“ – krycím menom, ktoré prijal na pamiatku svojho otca Stanislava, ktorý padol pri obrane Varšavy v septembri 1939 – je bezpochyby ukážkou skutočnej solidarity.
Hoci Varšavské povstanie i SNP prebiehali s rovnakým cieľom a takmer v rovnakom čase, o tom poľskom, ktoré patrí k najväčším odbojovým akciám proti nacistickej okupácii a agresii, sa v rámci širšieho povedomia vie u nás len málo.
Rovnako výraznou pripomienkou medzinárodnej spolupatričnosti a pomoci je aj naše SNP. V radoch jeho účastníkov boli viac ako tri desiatky národností. Nechýbali ani Poliaci, ktorých podľa odhadov mohlo byť asi 250. Ich zapojenie bolo rôznorodé: od vojenských jednotiek či partizánov až po spojárov, zdravotníkov či sprievodcov. Aj keď sa napriek viacerým snahám samostatnú bojovú formáciu Poliakov v rámci SNP vytvoriť nepodarilo, význam ich účasti potvrdilo aj velenie československej armády v Banskej Bystrici. V októbri 1944 vydalo Apel k Poliakom žijúcim na území ČSR, ktorý sa končil týmto posolstvom: „Za vašu a našu slobodu… či už nad Vislou, Rýnom, alebo Váhom, stojíme všetci proti tomu istému nepriateľovi, ktorého porážka nám otvorí dvere späť do našej vlasti!“
Obe povstania ako memento pre dnešok
Tisíce odvážnych mužov a žien, ktorí sa postavili nacistickej okupácii, zaplatili najvyššiu cenu – vlastným životom. Ďalších čakali náročné roky vyrovnávania sa s ťažkými následkami. Od ich hrdinstva uplynulo už osem desaťročí a dlho sme boli presvedčení, že takýmto zlomovým situáciám my už čeliť nemusíme. Ruská agresia na Ukrajine a reálna vojna v najbližšom susedstve so všetkým utrpením, ktoré so sebou prináša, ale našou ilúziou večného bezpečia otriasla.
Aj preto pamiatku na povstalcov nesmieme vnímať len ako akúsi „povinnú jazdu“, ktorá sa „patrí“, prípadne ako statickú kapitolu v učebniciach dejepisu. Obe povstania sú dôležitým mementom a nesú v sebe silný morálny odkaz. Pripomínajú nám, akú veľkú zodpovednosť nesieme za súčasnosť a smerovanie našej budúcnosti. Sú symbolom viery v človeka a jeho odvahy, hoci aj v situácii značnej presily a zdanlivej beznádeje, vzdorovať zlu a nenávisti.
Túto depešu symbolicky venujem všetkým známym i dodnes anonymným hrdinom a hrdinkám, ktorí dokázali spojiť sily za spoločným vyšším cieľom. Z osobného presvedčenia, s nasadením všetkých schopností, vlastného zdravia a v mnohých prípadoch aj života sa postavili jednoznačne na obranu hodnôt a princípov, v ktoré verili. Nechceli len čakať v tichosti, kým o nich a bez nich rozhodnú iní. Sloboda, humanizmus a demokratické hodnoty nie sú dané raz a navždy, je potrebné ich chrániť a zveľaďovať každý deň. Obrana štátu, územná celistvosť, žiaľ opäť, prestávajú byť len teoretickými pojmami. Preto nech sú nám augustové povstania a ich odkazy inšpiráciou a povzbudením!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
