Práve v hlavnom meste Osijecko-baranskej župy – v meste Osijek, v ktorom žije k dnešnému dňu 1 785 Slovákov z celkového počtu 3 862 krajanov v krajine, ktorej národ je históriou i ľuďmi a v neposlednom rade aj jazykom taký prepojený s naším.
Mesto Osijek je rodiskom a dodnes útulným domovom dnes 83-ročnej pranetere Martina Benku, ktorej stará mama bola sestrou nášho národného umelca. Nikdy však nenavštívila Slovensko… A napriek tomu, že Martin Benka strávil dva roky v súkromnej škole českého maliara Emanuela Neumanna, kde si jeho talent všimol český novinár a spisovateľ Jan J. Langer a zabezpečil mu profesionálne maliarske školenie u významného českého maliara – krajinára Aloisa Kalvodu v rokoch 1910¤-¤1914, praneter Martina Benku nikdy nenavštívila ani Českú republiku.
Hoci pre zakladateľa moderného slovenského výtvarného prejavu slovenská krajina a rozmanitosť slovenského ľudového umenia bola ťažiskovou inšpiráciou, čerpal impulzy pre svoje diela po celom svete. Narodil sa 21. septembra 1888 na Záhorí v obci Kostolište a skonal v Malackách 28. júna 1971. Bol svetobežníkom, už ako 15-ročný sa vydal do sveta „s troma korunami“, ktoré dostal od rodičov.
Mesto Osijek je rodiskom a dodnes útulným domovom dnes 83-ročnej pranetere Martina Benku, ktorej stará mama bola sestrou nášho národného umelca. Nikdy však nenavštívila Slovensko.
V Hodoníne bol maliarskym učňom a neskôr pôsobil vo Viedni ako maliarsky tovariš v rôznych firmách. V roku 1910 prvýkrát vystavoval spolu s učiteľom J. Štemberom vlastné štúdie z Chodska v Novej Kotyni a v roku 1913 bol dokonca jeho obraz Štúdia smrekového lesa prvýkrát vystavený v pražskom Rudolfíne. Za vrchol Benkovej tvorby sa považuje obraz Krajina z Terchovej, za ktorý bol Benka v roku 1936 ocenený striebornou medailou na svetovej výstave v Paríži.
Moje zoznámenie so stopami Martina Benku v Chorvátsku sa uskutočnilo v rámci výskumu kurátora Slavónskeho múzea v Osijeku, ktorý sa venuje téme „Objavovanie rodinných príslušníkov národného umelca Martina Benku v Osijeku“. Väzby na priamu príbuznú tohto piliera slovenského výtvarného umenia v chorvátskom Osijeku, ktorý bol stelesnením slušnosti, skromnosti a dobroty, majú súčasne potenciál zintenzívnenia slovensko-chorvátskej múzejnej spolupráce, a to nielen v rámci spoločného projektu po jeho stopách v Osijecko-baranjskej župe, ale aj celom Chorvátsku. Martin Benka rodinu v Chorvátsku veľmi rád navštevoval a tvoril a jeho praneter dodnes zachováva cennosti zo vzácneho rodinného prepojenia.
Martin Benka vždy túžil vybudovať ateliér a galériu. Dom s ateliérom a malou galériou sa stali skutočnosťou a on z lásky k rodnej krajine odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu jeho vyše 5 000 diel.
Slovenské národné múzeum v Martine a Slavónske múzeum sú otvorené efektívnej spolupráci, ktorá by mala byť zarámcovaná do nového programu spolupráce medzi ministerstvami kultúry Slovenska a Chorvátska, a verím, že na osnove bilaterálnej dohody v oblasti kultúry, vzdelávania prinesie táto slovensko-chorvátska spolupráca želateľný efekt a ešte intenzívnejšie prepojenie medzi kultúrami našich národov a výtvarným umením slovenských a chorvátskych umelcov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
