Napriek tomu sa nenachádza medzi prvými cieľovými destináciami, či už pre turistiku, alebo obchod v regióne. Výnimkou je vari len ostrov Bali, no pri ňom si veľká časť prevažne mimoázijských návštevníkov často ani neuvedomí, že nejde o samostatný ostrovný štát, ale o jednu z provincií Indonézie.
Krajinu čaká po 20. októbri významná politická zmena, ktorá môže mať dosah na dynamiku presadzovania jej vplyvu na svetovej scéne. Do funkcie prezidenta Indonézie bude inaugurovaný víťaz volieb z februára tohto roku, bývalý generál, dlhoročný skúsený politik a zručný administrátor štátnej moci Prabowo Subianto.
Viaceré prognózy predpovedajú, že globálny význam Juhovýchodnej Ázie bude v nasledujúcom období aj naďalej prudko rásť – politicky aj hospodársky. Jednými z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sú totiž Vietnam, Indonézia, Filipíny či Malajzia. Región sa vyznačuje rastúcou strednou triedou, teda rozpínajúcou sa spotrebiteľskou bázou, a mení sa na globálnu zónu lákajúcu investície do rôznych výrobných oblastí, predovšetkým zo strany spoločností, ktoré hľadajú spôsoby diverzifikácie dodávateľských reťazcov.
Poloha medzi Čínou a Indiou na križovatke globálnych obchodných ciest, a hlavne pri Melackom prielive, ktorým sa ročne prepraví až tretina svetového obchodu, dáva regiónu strategický význam. Politická stabilita a hospodárska integrácia či už v rámci združenia ASEAN, alebo so všetkými významnými obchodnými partnermi zvyšujú geopolitický význam krajiny.
S vysokou istotou možno preto očakávať výrazný rast dôležitosti regiónu Juhovýchodnej Ázie. A spomedzi krajín regiónu má obzvlášť významné postavenie práve Indonézia. Nielen ako najväčšia ekonomika – s bohatými prírodnými zdrojmi, ako je ropa, uhlie, palmový olej vrátane strategicky významných vzácnych kovov a kritických minerálov, ale aj polohou.
Svojou veľkosťou a rastúcou hospodárskou silou má Indonézia zároveň potenciál pôsobiť ako vplyvný regionálny stabilizátor, a to aj vo svetle pretrvávajúceho napätia v Juhočínskom mori, čo sa ukázalo aj počas jej predsedníctva v ASEAN v roku 2023. Usilujúc sa o vyvážené vzťahy so všetkými globálnymi mocnosťami a regionálnymi hráčmi, ale aj v rámci Hnutia nezúčastnených si získava čoraz stabilnejšie miesto na svetovej scéne.
Budúci rok, rok 2025, je rokom 70. výročia konania Africko-ázijskej konferencie v jávskom meste Bandung z apríla 1955, historicky prvej konferencie svojho druhu v postkoloniálnom období, ktoré sa vláda Indonézie chystá pripomenúť si zorganizovaním ďalšieho obdobného summitu a vytvoriť priestor pre posilnenie kapacity aktívne prispievať k vyrovnávaniu sa s globálnymi výzvami.
Stratégia prináša plody – Austrálsky Lowy inštitút v jeho aktuálnom Ázijskom indexe moci za rok 2024 priradil Indonézii 9. miesto z 27 meraných ázijských krajín, s najväčším nárastom medzi hodnotenými štátmi.
Netreba zabúdať ani na rolu Indonézie v témach ako ekológia, klimatické zmeny, udržateľnosť či obnoviteľné zdroje energie, kde aktívna vulkanická oblasť poskytuje nemalé príležitosti navyužitie geotermálnej energie, čo sa potvrdilo aj v rámci septembrovej medzinárodnej geotermálnej konferencie v Jakarte, najväčšej svojho druhu na svete. Aj tieto faktory robia z Indonézie atraktívneho obchodného partnera.
Krajinu čaká po 20. októbri významná politická zmena, ktorá môže mať dosah na dynamiku presadzovania jej vplyvu na svetovej scéne. Do funkcie prezidenta Indonézie, teda šéfa exekutívy, bude inaugurovaný víťaz volieb z februára tohto roku, bývalý generál, dlhoročný skúsený politik a zručný administrátor štátnej moci Prabowo Subianto, ktorý vystrieda súčasného prezidenta Joko Widoda.
Ten po dvoch päťročných funkčných obdobiach odchádza s takmer 80-percentnou podporou a zanecháva krajinu s budovanou domácou infraštruktúrou, so stabilnou menou a s vyše 5-percentným hospodárskym rastom.
Slovensko má s Indonéziou napriek geografickej vzdialenosti na medziinštitucionálnej aj medziľudskej úrovni historicky blízke a nezaťažené vzťahy. V súčasnosti sa vynárajú perspektívy praktickej hospodárskej spolupráce v mnohých oblastiach. V rámci potravinovej bezpečnosti je pritom zaujímavým projekt vyšľachtenia tropickej pšenice, ako výsledku spolupráce slovenských a indonézskych vedcov, s perspektívou jeho aplikovania na komerčnej úrovni.
Nesmieme však opomenúť Indonéziu ani ako zdroj pracovnej sily, či už pre zahraničných investorov, alebo na ich vývoz aj do krajín, ako je Slovensko.
Príkladov je mnoho, potenciál v súčasnosti presahuje náš – nielen slovenský, ale všeobecne európsky – záujem. Keďže úspechu na indonézskom trhu zväčša predchádza potreba vyvinúť úsilie na spoznanie miestnych pomerov, kultúry a zvyklostí, je nutné investovať čas a prostriedky do nadviazania partnerstiev a vybudovania dôvery. Je preto len na nás, ako sa k tomu postavíme a ako uchopíme núkajúce sa príležitosti v tomto regióne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
