Európske politiky na boj proti klimatickým zmenám sa v súvislosti s nedávnymi európskymi voľbami a formovaním novej Európskej komisie opäť vrátili do centra živej diskusie. Hlavným dôvodom je príliš komplikovaná implementácia záväzkov Zelenej dohody. Obavy sa týkajú najmä priemyselného sektora, pričom zvlášť kritickú situáciu zaznamenáva európsky automobilový priemysel. Ťažkosti signalizujú aj sektory oceliarskej, sklárskej, chemickej a papierenskej výroby.
„Zelené“ záväzky totiž v reálnej konfrontácii s efektmi globalizácie spôsobujú európskemu priemyslu nemalé problémy, keďže paralelne popri nutných investíciách do čistých technológií, transformácie výrobných procesov a prijímania nových, udržateľných obchodných modelov, musí čeliť dravému rastu Číny a Indie, často neférovému globálnemu konkurenčnému prostrediu vrátane dosahov protiinflačného zákona USA a protekcionistických opatrení Číny na ochranu domáceho trhu.
Minister pre podniky a Made in Italy Adolfo Urso súčasne predstavil „šokový“ plán na revolúciu automobilového priemyslu a záchranu Európy pred ekonomickým kolapsom pod názvom Európsky automobilový zákon.
Nie vždy férová hospodárska súťaž, spojená s menej striktnými environmentálnymi povinnosťami mimoeurópskych konkurentov, komparatívne oveľa vyššie náklady na pracovnú silu a vyššie ceny energií celkovú situáciu európskych výrobcov len zhoršujú. V dôsledku toho klesá produkcia, hrozí deindustrializácia a presun výrobných prevádzok za hranice EÚ. Európsky priemysel sa stáva čoraz menej konkurencieschopným.
Tento negatívny trend potvrdili aj závery nedávno prezentovanej správy venovanej hodnoteniu konkurencieschopnosti EÚ z pera bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky a talianskeho premiéra Maria Draghiho. Talianska vláda v posledných týždňoch spustila mohutnú kampaň na zmenu aktuálnej trajektórie európskej priemyselnej politiky s hlavným dôrazom na prehodnotenie Zelenej dohody.
Premiérka Giorgia Meloniová zdôraznila, že „výzvy ekologickej transformácie nemôžu znamenať zrušenie tisícok pracovných miest a demontáž celých priemyselných segmentov, ktoré vytvárajú bohatstvo a zamestnanosť“. Zároveň sa plne stotožnila s názorom talianskych priemyselníkov, podľa ktorých „dekarbonizácia presadzovaná aj za cenu deindustrializácie je debakel“. Minister pre podniky a Made in Italy Adolfo Urso súčasne predstavil „šokový“ plán na revolúciu automobilového priemyslu a záchranu Európy pred ekonomickým kolapsom pod názvom Európsky automobilový zákon.
Kým Taliansko vyhlásilo svoj boj proti Zelenej dohode, skupina 50 významných spoločností ako Ikea, Volvo či Tesco, naopak, zaslala do Bruselu apel na jeho dodržanie. Európska komisia už medzičasom začala s prípravou revízie Zelenej dohody, ktorá už onedlho má priniesť konkrétne návrhy, ako zvládnuť jednu z vôbec najväčších výziev, pred ktorou kedy Európa stála.
Dá sa očakávať, že konflikt medzi rôznymi záujmami sa v nasledujúcom období bude vyostrovať. Hľadanie kompromisu medzi konkurencieschopnosťou a ambicióznymi zelenými záväzkami, tak ako zladenie priemyselnej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti nebude jednoduché a bezpochyby ovplyvní charakter Európy na nasledujúce desaťročia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
