Ondrej Šoth mohol pred komisiou vyznieť ako romantik, určite však presvedčil napríklad aj tým, ako postavil na nohy košický balet, keď živoriaci súbor pretvoril na medzinárodnú špičku.
V Bratislave ho však čaká problém navyše – kolosálna budova, do ktorej štát napchal miliardy korún a ktorá bola zastaraná už v okamihu svojho pompézneho otvorenia. Aj keď si na ňu umelci už zvykli, fakt je, že jej prevádzka odčerpáva z vetchého rozpočtu aj zo síl akokoľvek zdatného manažéra.
Navyše sa v nej zhmotnil dôkaz, že politická elita uprednostňuje okázalé gestá (v tomto prípade nalievanie peňazí do neživej hmoty) pred vytrvalou podporou živej kultúry.
Ondrej Šoth by chcel vrátiť divadlo k svojim základom. Ideálne by bolo, keby ho mohol presťahovať do kultivovanejších priestorov a najlepšie i rovno do krajiny, kde politici prejavujú skutočný, teda nielen predstieraný záujem o kultúru.
A tiež, kde je záujem verejnosti o divadlo väčší ako napríklad o okolité nákupno-zábavné centrá. Keďže sa to nedá, novému riaditeľovi nie je čo závidieť.