Opozičné strany kypia novými ideami, pod vplyvom ktorých sa priam rozkošnícky rozdeľujú, radostne štiepia. Ak človek orientačne prebehne politickým spektrom, napriek takpovediac lanskému povolebnému snehu, čo by im mal dodať akú-takú jednofarebnosť, s prekvapením zistí, že je na bohato rozkvitnutej lúke, ktorá okrem jarných kvetov celými priehrštiami vydáva hneď aj zrelé, nezriedka i prezreté plody.
Často v tej-ktorej strane ani nevedia, koľko už zase majú nových politických myšlienok, ešte častejšie ani to, v čom sú nové. Ak by mal verný radový člen niektorej z týchto strán či hnutí rýchlo zistiť, v ktorej partaji vlastne ešte je, musel by sa každú chvíľu pozerať do svojej straníckej legitimácie. Z množstva a rozdielov v politických programoch, ktoré dnes prýštia v každej z nich, pritom nezávisle od seba navzájom, by to totiž iste nemohol zistiť ani s pomocou odborníka. Napríklad politológa mocne vystuženého moderným flexibilným ekonomicko-pragmatickým novokresťanským liberalizmom (za tvorcu tejto koncepcie je považovaný dnes už vylúčený člen KDH Andrej Ďurkovský).
Obrovskou úľavou v tejto zložitej situácii je pre všetkých spoluobčanov iba fakt, že sa Radoslav Procházka vystúpiac z KDH napokon predsa len pod silným verejným nátlakom sám uvolil byť zvolený za prezidenta. Prvým krokom k tomu bol jeho politický program Alfa, druhým, už takpovediac posledným krokom, potom musí byť program Omega, ktorý odkiaľsi vraj unikol pri štábnom cvičení jeho sympatizantov.
Detailná prepracovanosť tohto plánu, pokrývajúceho týždeň pred voľbami, priam mrazí svojou diabolskou rafinovanosťou.
Pondelok: Niektorý z poslancov hnutia Igora Matoviča OĽaNO postaví buldozér pred obydlie ministra Jána Počiatka, „aby tento vedel, aký je to pocit, keď niekomu cez dom idú stavať diaľnicu“.
Utorok: Zmätok, ktorý to vyvolá v celej ľavici, využijú sympatizanti platformy Tvoríme Slovensko. Ich predstaviteľka Lucia Žitňanská dovŕši ľavicový zmätok vyhlásením, že vo funkcii by mala byť síce žena, ale keďže Iveta Radičová za ten svet už nechce kandidovať, musí byť každému jasné, ktorá žena z Tvoríme Slovensko by to mala byť. Ak to nemôže byť žena, potom to môže byť aj Procházka.
Streda: Ľavica, úplne utopená v zmätku, sa dozvie z inej pravicovej strany, že Procházka nielenže nie je Čech, no nie je ani príbuzný rakúskeho mocnára Františka Jozefa I., ktorého český národ s láskou prezýval „Starej Procházka“.
Štvrtok: Vytýči sa heslo na tričkách, letákoch, bilbordoch a odznakoch: „Procházka nie je českým Karlom Schwarzenbergom, ale je slovenským pravicovým Milošom Zemanom!“
Piatok: Zdrvená ľavica sama odovzdá svojich voličov Procházkovej pravici. Sobota: Voľby! Chlebíčky! Víťazstvo!