Na trhu s emisiami

Od apríla 2013 budú musieť všetky firmy zaregistrované na Londýnskej burze pravidelne zverejňovať údaje o svojich emisiách skleníkových plynov. Spojené kráľovstvo je prvou krajinou na svete, ktorá túto povinnosť zavádza. Obchod s emisnými kvótami je obrovským biznisom a Londýnska burza je jeho prorokom.

05.03.2013 22:00
debata

Princíp funguje jednoducho, vychádza z konceptu majetkových práv. Administratívne sa nastaví kvantitatívny limit, koľko môžu štáty alebo prevádzky vypustiť do ovzdušia. Na toto množstvo sa im vydajú emisné kvóty. Ak vyprodukujú viac emisií, musia si ich dokúpiť. Ak menej, môžu ich predať.

Globálny trh s kvótami sa od roku 2005 medziročne v priemere zdvojnásoboval. V roku 2005 dosiahol 126 miliárd dolárov a čakalo sa, že do roku 2020 by mohol mať ročný objem až okolo 3,1 bilióna. Objemy by mali rásť, pretože sa tento prístup stáva univerzálnym riešením presadzovaným medzinárodnými dohodami. Popri svetovom obchode by mali rásť aj lokálne trhy. Obchodovanie s technickou podporou EÚ zavádza Čína. Brazília, Kanada a Južná Kórea sa plánujú pridať.

Stroj mazaný globálne aj lokálne záujmami finančného kapitálu a podporovaný vládami ako vzorové riešenie environmentálnych problémov však veľmi nefunguje. Problematické výroby sa presúvajú zo severu na juh. To však celosvetovo neznižuje emisie. Lokálne trhy, napríklad v EÚ, zase prestávajú fungovať.

Ceny v únii klesli pod 6 eur za tonu CO2 a v dohľadnom čase sa asi tak ľahko nezvýšia. Keď klesá výroba, klesajú aj emisie. Kvóty chcú všetci predávať a nik ich nechce kupovať. Zároveň sa prejavili výsledky nadšeného boja národných vlád za čo najväčšie alokácie kvót pre domáce firmy. Tie ich majú toľko, že nevedia, čo s nimi. Európska komisia sa teraz usiluje administratívne znížiť ich množstvo na trhu, aby sa cena zvýšila nad desať eur za tonu a z celého obchodovania sa nestala fraška.

Zatiaľ to vyzerá tak, že Slovensko s tým problém mať nebude, ale napríklad Poľsko a Česko sa bránia. Obávajú sa, že im znížené kvóty ostanú, aj keď sa kríza pominie. Mohlo by to ohroziť budúce zisky. Napríklad z predaja a exportu energie vyrobenej spaľovaním uhlia v elektrárňach. Paradoxom je, že aj keby trh fungoval, pri súčasnom nastavení nie je schopný dosiahnuť potrebné zmeny. Minulý mesiac podpísalo vyše 90 environmentálnych organizácií spoločnú deklaráciu. Volajú po tom, aby EÚ zahodila celý systém obchodovania s emisiami do koša a začala pracovať na naozaj efektívnych opatreniach.

Trh s emisiami mal byť pôvodne len doplnkovým nástrojom. Sám osebe nestačí. Treba ho skombinovať s cielenou reguláciou, zdaňovaním uhlíka a s verejnými financiami podporujúcimi široko zamerané opatrenia. Zatiaľ sa však zdá, že v situácii nepriechodnosti silnejších opatrení a pre jeho rastúcu finančnú lukratívnosť zostáva obchodovanie hlavným riešením. Teoreticky platí, že čo je ekologické, je aj ekonomické. V reálnej politike to však skôr vyzerá tak, že ako ekologické sa definuje iba to, čo nesie úzko definovaný a krátkodobý zisk.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter