Tieto a ďalšie emotívne otázky kladú stovky fanúšikov kúpaliska v areáli organizácie Iuventa – Slovenskom inštitúte mládeže v súvislosti s neochotou Iuventy otvoriť toto obľúbené miniletovisko malých i veľkých Staromešťanov.
Búdková cesta za Bratislavským hradom je, a to bez akýchkoľvek pochýb, mimoriadne lukratívnym územím mesta Bratislavy. A kúpalisko, ktoré domáci s láskou volajú Mičurin (vzhľadom na jeho minulosť ako voľnočasového prírodovedného centra pre deti), sa nachádza práve tam. Prívlastky ako jediné či posledné kúpalisko v Starom Meste sú, žiaľ, pravdivé. Miestni, ale ani návštevníci mesta sa nemajú kde schladiť v horúčavách, ktoré v zabetónovanom centre výdatne posilňuje akútny nedostatok zelene.
Kúpalisko postavené koncom 50. rokov minulého storočia pre deti v tábore, ktorý sa v areáli nachádzal, nebolo pôvodne určené pre širokú verejnosť. Až v roku 2003 Iuventa uzavrela dohodu s mestskou časťou Staré Mesto o využívaní kúpaliska aj pre potreby verejnosti. Ako uvádza na svojom webe, „v rámci tejto dohody prispela mestská časť na rekonštrukciu bazéna a Iuventa sa zaviazala prevádzkovať letné kúpalisko päť rokov; počas ostatných dvoch rokov prevádzkovala kúpalisko súkromná spoločnosť, ktorá tak chcela urobiť aj tento rok“.
Minulý rok sa však v rámci reštitúcií zmenili vlastnícke vzťahy k pozemkom, čo celú situáciu okolo kúpaliska a najmä prístupu k nemu skomplikovalo. Podľa Iuventy však nevyhovuje ani technický stav strojovne na úpravu bazénovej vody, schodíkov do bazéna či sociálnych zariadení. Čo, naopak, súčasný prevádzkovateľ popiera. A nie je v tom sám.
Milovníci kúpaliska volajúci po jeho otvorení sú presvedčení, že porovnaní s vlaňajškom je kúpalisko v rovnakom stave, a teda je aj tento rok prevádzkyschopné. Tvrdia dokonca, že kúpalisku hrozí „vďaka“ nečinnosti riaditeľa Iuventy zánik. A že na pozadí celej veci viac ako zlý technický stav bazéna stojí snaha o postupné schátranie areálu s cieľom zbúrať ho a postaviť na jeho mieste výnosnejší objekt. Mimochodom, aj vám to pripomína situáciu neďalekého letného amfiteátra?
Ak človek nestojí priamo pri zdroji informácií, ťažko odhadne, kde je vlastne pravda. Dôveryhodne znie verzia Iuventy, ale i pochybnosti návštevníkov kúpaliska. Skutočnú pravdu pozná zrejme len veľmi úzky okruh ľudí.
Na celej veci je (okrem zatvoreného kúpaliska) najsmutnejšia práve tá nedôvera ľudí voči akémukoľvek oficiálnemu konaniu či tvrdeniam verejných inštitúcií. Ľuďom sa nedôvera zahniezdila pod kožu každodenným kontaktom s polopravdami, klamstvami a zahmlievaním reality zo strany „mocných“ na každej úrovni, od tých malých až po tých úplne „hore“. Nikto už a priori nie je ochotný veriť nikomu a ničomu. Rozdiely svetov spred a po roku 1989 sa naďalej stierajú. A to nie je veru dobrá správa.