Školy v prírode nie sú síce žiadna dovolenka, a najmä nie pre učiteľov, ale určite hovoria o kvalite starostlivosti o zdravie detí. A tiež, a v neposlednom rade, o atmosfére v triedach a žiackych kolektívoch.
Škola v prírode, ako každá akcia, ktorá prekračuje všedné dni, znamená veľa pre spoločnú pamäť triedy, priateľstvá a spolupatričnosť. Sociálny mix na takýchto podujatiach má veľký vplyv na to, čo dnes nazývame integrácia a občas sociálne začlenenie. Neviem o takom priateľstve detí z rôznych etnických a sociálnych skupín, ktoré by vzniklo kázaním na hodine etickej výchovy. Chcete vedieť, koľko detí bolo v minulom školskom roku v škole v prírode? Tieto štatistiky si len tak nevygúglujete, ale Ústav informácií a prognóz v školstve vám ju na požiadanie pošle obratom. (Veľká vďaka za to.) Nie sú to fotogenické údaje. V roku 2012 bolo v škole v prírode o 30-tisíc detí menej ako v roku 2000. Taký pokles nemožno pripísať len znižujúcej sa pôrodnosti.
Ako to vyzerá s účasťou v škole v prírode u detí zo znevýhodneného prostredia? Takúto informáciu nik nepožaduje. V žiadnom zo strategických dokumentov sa jej nedostalo cti stať sa ukazovateľom starostlivosti spoločnosti o blaho dieťaťa. V Národnom akčnom pláne pre deti, ktorý je hlavným nástrojom implementácie Dohovoru o právach dieťaťa, niet o školách v prírode (rovnako ako o plaveckých či lyžiarskych výcvikoch a letných táboroch) ani stopy. Nuž čo. Aj zmienka o chudobných deťoch sa tu objaví iba raz. Áno, hovorím o Národnom akčnom pláne, ktorý bol schválený vládou v júni tohto roku a na jeho tvorbe sa zúčastňovali inovatívne aj deti. Tlačová správa Nadácie Intenda o snahe zlepšiť dostupnosť školy v prírode pre deti zo sociálne slabých pomerov a ponúknuť im „plnohodnotný pobyt s kamarátmi a spolužiakmi“ v tejto situácii vyzerala veľmi nádejne. Nadácia sa rozhodla ponúknuť zľavu chudobným deťom na úrovni 50 až 100 percent.
Táto ponuka by bola absolútne skvelá, ak by bola myslená pre akékoľvek pobyty v školách prírode či aspoň na tie v nekomerčných školských zariadeniach. Tlačová správa však hovorí len o jednom nemenovanom zariadení „v prostredí Malej Fatry“. To je čudné. To, že šesťdňový pobyt pre dieťa tam stojí 128 eur, sa môže vidieť príjemne málo pre tých, ktorí ju porovnávajú s cenou zahraničných dovoleniek. Tým, ktorí myslia na výškou sociálnych dávok či rodičovského príspevku, sa z nej krúti hlava. V okresoch a krajoch s vysokou nezamestnanosťou táto suma zamáva aj rozpočtom rodín, kde pracujú obaja rodičia. Podivnosť ponuky je však najmä v tom, že uvádzaná suma je takmer dvojnásobná oproti inzerovaným ponukám zariadení pre školy v prírode. Pokles žiakov v školách v prírode však naznačuje, že ani 60-eurové školy v prírode si rodiny s nízkymi príjmami nemôžu dovoliť. Zdá sa, že predstavitelia Nadácie Intenda si svoj návrh premysleli niekde, kde sa dá zabudnúť na príjmové možnosti rodín na Slovensku a prichádzať s návrhmi, ktoré sú v lepšom prípade zlým vtipom.