Oslavy v knižnici

Po tieto dni je medzinárodný knižný týždeň, v susednom Česku majú knižnice sviatok. My máme Týždeň slovenských knižníc posledný marcový týždeň. Oslavujeme ho prácou, ako inak.

02.10.2013 22:00
debata

Kopa akcií, nové knižky, odpúšťanie pokút a zápis zadarmo. Po týždni si vydýchneme. Pezinská Malokarpatská knižnica tento rok oslavuje šesťdesiatku. Ako jej zamestnankyňa sa teším. Oslavujme!

Prečítala som si rozhovor s prekladateľom Khalidom Biltagim a dočítala som sa, že o knižniciach na vidieku a v malých mestách môžu Egypťania iba snívať. To znamená, že o nich snívajú, a z vlastnej skúsenosti viem, že niektoré sny sa plnia. Napríklad aj ten môj stať sa knihovníčkou, byť obklopená knižkami nielen doma, ale aj v robote, dotýkať sa ich, ovoniavať, rozprávať o nich a zavše stretnúť živého spisovateľa a predstaviť ho čitateľom.

Khalida som spomenula, lebo niekedy vo svojom okolí počúvam o tom, ako sa raz zrušia všetky knižnice, malé aj veľké, ako sa knižky prestanú čítať. Ako spisovateľky, ktorá vyrástla a pohybuje sa až snobsky vo výsostne literárnych kruhoch doma i v práci, ma to uráža. Ak sa zrušia tu, na Slovensku, pridám sa k dobrovoľníkom a ako misionár pôjdem šíriť literatúru a zakladať knižnice v malých mestách Egypta.

Slováci sa k spisovateľom správajú macošsky. Honoráre sú nízke, až si človek, ktorý behá do roboty, stará sa o deti, mamu, záhradu a popri tom občas niečo niekde napíše, zavše kladie otázku, či to celé má význam.

Pred šesťdesiatimi rokmi otvorili v Pezinku knižnicu. Medzitým sme sa rozrástli, zmenili priestory, prešli na počítače, ale hlavne stále máme dosť čitateľov. O literatúru je záujem! Ak niekto tvrdí, že knižky sa v budúcnosti nebudú čítať a knižnice nemajú budúcnosť, možno iba akési komunitné centrá, mýli sa. Alebo sám knižky nečíta a nechodieva do žiadnej knižnice.

Niekedy u nás na detskom oddelení fungujeme ako komunitné centrum, inokedy varujeme deti, každé dopoludnie máme nejakú akciu. Hodiny knižničnej výchovy pre škôlkarov, kde im rozprávame o tom, aké dôležité a zaujímavé sú knižky v živote, o ilustrátorovi a spisovateľovi, o ľudovej či umelej rozprávke. Stretnutia so školákmi pod názvom Čítanie je in, kde si vždy rozprávame o knižke, ktorú v škole prečítali, alebo o podujatiach, ktoré sa týkajú nášho regiónu, a teraz o hrozne či o víne. O to všetko je v Pezinku a jeho okolí záujem. Zavše až taký, že trieda strieda vo dverách triedu. Popoludní iba požičiavame a keď o šiestej zatvárame, takmer vždy čakáme na niekoho, kto sa nám ešte mrví v regáloch.

Oslavovať šesťdesiatku budeme až v decembri. Pozveme spisovateľov aj nejakú muziku, aby nám zavinšovali, ale keď som sa dnes vrátila domov z práce, prišlo mi na um, že hoci z platov nevyskakujeme, zatiaľ sme tam všetci: Jožo, Ľubo, po dve Verony, Danky a Evky, až tri Vierky, jedna Katka, Margitka, Marta, Oľga, Mirka, Miška, Renáta a Julka. Každý deň nám, aj keď nemáme narodeniny a nie je práve Týždeň slovenských knižníc, vinšuje toľko čitateľov, že tú literárnu misiu do Egypta ani jeden z nás zatiaľ neplánuje.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knihy #Týždeň slovenských knižníc