Svátek-nesvátek

Nedeľa je na dedinách a v malých mestách ešte sviatkom. Nielen pre tých, čo idú do kostola, nedeľa tu má celkom svojský starosvetský šmrnc.

15.10.2013 22:00
debata (1)

Nehovorím o žiadnej selanke, kikiríkajúcom kohútovi, rozkotkodákaných sliepkach či slnkom zaliatych obločných sklách, na ktoré klope nedeľný kostolný zvon. Tak sa začína nedeľa u nás vo dvore. Potom postavím variť mäsovú polievku a obyčajne varíme niečo „nedeľné“. Všetci varia. Aj v modranských činžiakoch rozvoniavajú polievky, rezne, kurence, koláče.

Som za nedeľu doma, s popoludňajšou prechádzkou, návštevou či cukrárňou, páči sa mi tá špeciálna clivota, ktorú posledný deň v týždni v sebe má.

Túto nedeľu sme nevarili. Vybrali sme sa s mamou do jedného z bratislavských nákupných centier, ktoré ma stiesňujú aj cez všedný deň. Totiž mama sa ako sviatočný šofér bála nakupujúcich a parkujúcich davov. Mysleli sme si, že v nedeľu tam toľko ľudí nebude. Mama potrebuje kabát, dlhý, vlnený, elegantný. A tak nevaríme, najeme sa tam.

Cestou z Modry sme videli Vinosadčanov, Pezinčanov, Grinavanov a Juranov, ktorí šli do kostola alebo z neho. Opadáva lístie, niekde vo vinohradoch ešte oberali – „svátek-nesvátek“. Najskôr sme hľadali miesto na parkovanie, potom sme sa čudovali cene pečených gaštanov a krumpľov, napokon sme brúsili po obchodoch a hľadali ten vlnený, dlhý, elegantný kabát. Ak si myslíte, že keď je jeseň, Martin na bielom koni sa nesie, ba možno už stojí za dverami a obchody sú plné vlnených teplých kabátov, ste na veľkom omyle. Vlnené kabáty nie sú! Tie, čo ponúkajú, sú krátke a strihom pripomínajú vetrovky. Prešivákov a vetroviek zato nájdete habadej. Čo obchod, to plné regály. Aj v značkových a drahých obchodoch ich nájdete. Väčšinou ich šijú v Číne.

Kúpili sme s mamou slovenský kožuch, sadli si na lavičku a pozerali na ľudí. Zväčša chodia oblečení v tmavých alebo sivých vetrovkách, alebo prešívaných bundách či kabátoch, ako keby ich niekde fasovali. Pošili ich za lacný peniaz Číňania. Pozerajúc na ľudí, čo sa tmolia nákupnými centrami, človek má pocit, že sa splnila akási hrozba z budúcnosti, keď všetci budeme chodiť v kombinézach. Mne to trochu pripomína čínsky pracovný odev. Drahé či lacné, všetci vyzeráme ako uniformovaný proletariát vo vetrovkách.

Ach, Isadora Duncanová, za ktorou noblesne a elegantne letel šál, až na to doplatila! Kde sú všetky tie kabáty, esterházy-káro, kohútie nohy či rybie kosti, ktoré kedysi nosili naše mamy. Veď nenájdete ani len obyčajný zelený hubertus!

Napokon sme si v nákupnom centre aj zajedli. Niektorí si priniesli obedáre. Asi sa im doma variť nechce alebo neoplatí. Vedľa nás sedela jedna pani, ktorá manželovi hovorila, že taký dobrý segedínsky guláš, ani keby ako chcela, nenavarí.

Odchádzala som znechutená. Svoj čierny prešivák som zrolovala do skrine, mama už svoj kabát – kožuch našla, teraz som na rade ja, ale nedeľu si preň nepokazím!

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #obchody #nedeľa #sviatok #kabát