Určitá nerovnomernosť Vianoc u nás vzbudzuje prinajmenšom dve nesmierne dôležité otázky.
Prvou je, či nebudú náhodou počas sviatkov jesť niečo lepšie, ako sme mali my. Túto disproporciu do značnej miery zmierňuje tradícia, takže sa dá predpokladať, že to bude viac-menej ako po iné roky. S tým sme sa napokon aj my nedávno a dokonca s radosťou stretli.
Na druhom mieste je obava, či nebudú mať krajšie darčeky ako my, lebo za pár dní, ktoré takto vytvárajú priestor medzi odlišnými Vianocami, mohli technológie v mnohých oblastiach neuveriteľne pokročiť. Budúce darčeky tak môžu byť poľahky vyskladané z vecí, o akých sme my ešte ani nesnívali.
Príkladom môže byť škótsky vedec Alexander Fleming, ktorý raz nepoumýval riad v laboratóriu a tak z ničoho nič získal penicilín. (Nechcem sa chvastať, no objektívne musím priznať, že mne sa to v kuchyni už tiež raz stalo!) Po tomto objave napríklad ani bakteriálny zápal pľúc vraj nepredstavoval závažnejšiu skutočnosť. Fleming sám to však okomentoval slovami: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá.“
Ak sa však človek prejde po obchodoch aj po Vianociach, zistí, že tiež ide len o pomyselný problém, lebo dokonca ani teraz zvyčajne nenájde to, to čo hľadá. Chcem tým povedať, že spoluobčania, ktorí sa na Vianoce iba chystajú, to istotne nemajú ľahšie, ako sme to mali my. Preto im treba len zaželať, aby mali oslavy sviatkov čo najkrajšie a po celý ďalší rok sa tešili dobrému zdraviu.
Vážnejším problémom v týchto dňoch je však vyjadrenie severokórejského diktátora Kim Čong-una o „obrovskej jadrovej katastrofe“, ktorá vraj pohltí Kórejský polostrov. USA v tom prípade nebudú v bezpečí. Kim Čong-un dal nedávno popraviť svojho strýka Čang Song-tcheka, čím nepomerne zväčšil bezpečnosť krajiny.
„Naša jednota stonásobne zosilnela, stranícke a revolučné línie sú ešte pevnejšie po očistení od protistraníckej a protirevolučnej frakcie,“ vyhlásil. Tiež dal na známosť, že jeho strýko „bol obvinený okrem iného z toho, že viedol kontrarevolučnú frakciu, bol skorumpovaný, narkoman a sukničkár“.
Nesmierne ma zaujalo, že aj v krajine, ktorá sa riadi učením čučche, teda tým najlepším, je ešte niečo také možné. Zarážajúci je najmä posledný fakt o sukničkárstve, ktorý nasvedčuje, že severokórejský ženšen (všehoj ázijský) nie je nejaký petržlen a vo vyššom veku jeho konzumácia isto prekonáva aj obyčajnú skazenú západniarsku viagru.
Ťažko povedať, či by teda ženšen v istom zmysle nemohol pomôcť aj u nás. Najmä v boji proti takzvanej kultúre smrti, čo sa tu strašne rozmohla a bude dôvodom protestov a pastierskych listov, ktoré isto nebudú ani vavrínové, ani figové. V každom prípade vidno, že rok, ktorý sa začal, nebude v ničom jednoduchší, ba ani ľahší.