Za najvýznamnejšiu udalosť v kozme možno jednoznačne považovať zmenu názvu pokrokového hnutia Daniela Lipšica na NOVA.
Spoluobčania, ktorých názov Nová väčšina – Dohoda doteraz udržiaval pri živote zasvätenom ľudskému spoločenstvu, v žiarivej nádeji na skvelú budúcnosť, ktorým poskytoval neuveriteľné možnosti v občianskom i intímnom živote, sa odteraz budú musieť uspokojiť s touto akoby nič nehovoriacou skratkou. Ona sama nás síce od veľkých hviezd vzdialených galaxií postupne vedie rovno k viacerým odnožiam komerčnej českej televízie, čo by neprekážalo, lebo sú nám najmä po večeroch oveľa bližšie. Na rozdiel od hviezd nás totiž nezriedka bezprostredne spájajú aj s bielym vínom alebo chrumkami.
Samotná nova, teda ak nie je hnutím alebo televíziou, aspoň pokiaľ viem, najprv sa akosi rozpína, potom zažiari a vzápätí buchne ako nafúkané papierové vrecúško, len aby sa opäť zmenila na bieleho trpaslíka, z ktorého napokon aj vzišla. Takýto program rozhodne nemôže byť náčrtom budúcnosti cieľavedomejšieho politického hnutia a zmenu názvu nevysvetľuje.
V pozadí preto môže byť úsilie dištancovať sa od udalostí, ktoré teraz zmietajú Ukrajinou. Veľká časť NOVA totiž prišla z SaS, keď sa nepohodla s euroskeptikom Richardom Sulíkom. Pritom Sulík strane predsedal vcelku nekompromisne. Veď v snahe o zachovanie princípov povalil aj vlastnú vládu. Vzniká tu dojem, že si jeho briskné výhrady voči EÚ osvojil aj ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.
Uvedomil si sprievodné dôsledky členstva v únii a v poslednej chvíli, teda tesne pred podpisom prístupovej zmluvy, radšej úplne na túto možnosť rezignoval. Spoznal, že by podobne ako Sulík musel nezištne pomáhať Grécku, trápiť sa s bezcenným eurom a budovať všakovaké eurovaly, ktoré ničomu nezabránia. Janukovyč teda radšej necháva tĺcť vlastných občanov, ktorí si Sulíkove články a vystúpenia doteraz nepreštudovali až tak dôsledne ako on.
No určitý rozdiel tu predsa len je. Ak Sulík vo funkcii predsedu parlamentu niekedy postupoval voči vlastným občanom podobne, potom iba z čisto estetických, nikdy nie z politických dôvodov. Napríklad ak prejavili, aspoň podľa jeho názoru, nadmieru zlý vkus a páčila sa im socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Veľkomoravskí aktivisti si veru vtedy tiež užili svoje a vedeli by o tom dlho hovoriť.
To zároveň vysvetľuje, prečo môže Sulík kandidovať v nachádzajúcich voľbách do europarlamentu a Janukovyč nemôže. Za súčasných okolností je totiž veľmi ťažké predstaviť si, že by ho doň zvolili.
Medzi zasvätenými panuje istá pomerne oprávnená obava, že Janukovyča by tam dnes nezvolili dokonca ani nezaujatí občania celkom iného štátu Európy. A NOVA bez tieňa podozrenia môže dosahovať najvyššie politické ciele, najmä pri ideálnom zjednotení pravicového Slovenska, teda v oblasti kresťanského liberalizmu a liberálneho kresťanstva.