Dnes o piatej by sme z nej mali čítať na Kapucínskej ulici. Vraj všetci desiati. Mimochodom, ocitla som sa v dobrej spoločnosti: Ján Púček, Daniel Hevier, Jana Juráňová, Miroslav Brück, Ján Litvák, Ivan Korman, Daniela Kapitáňová, Dušan Dušek a Dušan Mitana.
Väčšinou sa mi na besedy alebo čítačky chodiť nechce, dnes sa teším ako na rodinné stretnutie. Teším sa na vydavateľa Olega Pastiera, ktorého som naposledy stretla niekedy na jeseň. Keď si zavše napíšeme, trochu jeden do druhého štuchneme akoby lakťom, že ako je na svete, čo robíš a tak. Mám radosť aj zo stretnutia s Dušanom Dušekom, s ktorým v poslednom čase tvoríme na čítačkách akýsi pár, niečo ako Laurel a Hardy. Vieme spolu žartovať aj zhovárať sa, dokonca aj „smrtedeľne“ vážne. A s Dušankom Mitanom, ktorého som nevidela sto rokov, a pritom ako dobre a dlho sa poznáme… Teším sa zo spisovateľského stretnutia, aj z peknej knižky. Je nám v nej spolu dobre.
V jej úvode aj v názve sa hovorí o gramotnosti a o prežití. Pre niekoho hádam trochu patetický názov. Ale popritom, ako sa naň pozerám a čítam si ho znovu a znovu, mi napadlo, že čítanie a písanie sú pre mňa spôsobom života. Možno by som bez kníh jednoducho prestala jestvovať, zahynula by som ako rastlina bez vody.
Prednedávnom som Olegovi Pastierovi sľúbila text o šiestom zmysle. O tých prvých piatich som mu už napísala. Chcela som hovoriť o schopnosti vnímať niekoho alebo niečo tak, až je z toho láska. Chcela som hovoriť o láske, nie iba k opačnému pohlaviu a všetkému živému, k flóre či faune, chcela som hovoriť o láske ku knihám, o tom, ako mám už dlhšie pocit, že čítanie dobrého textu je radosťou, akú mi trebárs spôsobuje stretnutie s blízkym či milovaným človekom. Alebo aj o tom, že čítanie je pre mňa zaujímavejšie ako sex. Podobnú rozkoš či radosť cítim pri písaní. Keď sa mi podarí napísať hoci peknú vetu.
Keď som sa pred rokmi zoznámila s básnikom a vydavateľom Olegom Pastierom, páčili sa mi knižky, ktoré vydáva. Samí obľúbení autori vo väzbe, ktorá pripomína zošit. V záplave farebných a gýčovitých kníh, o ktoré musíte zavadiť očami pri pochôdzkach kníhkupectvami, vám spôsobuje najnevinnejšie potešenie knižka, ktorá neruší, nepodlieza, naopak, pritiahne vašu pozornosť, pretože je jednoduchá.
Zostavovateľ a vydavateľ Gramotnosti prežitia hovorí, že desať autorov a štyridsaťosem poviedok neznamená nič. Vylučuje akékoľvek numerologické „čachre“. Jeden si neodpustím: Moja najobľúbenejšia knižka od Ernesta Hemingwaya je knižka Štyridsaťdeväť poviedok. Jednu z poviedok, ktoré sa v Gramotnosti ocitli, som nazvala Ernest Hemingway v Trlinku. Vedela by som zosnovať celú stodolu ďalších a ďalších „akožesúvislostí“. Knižka je však vonku, prečítala som ju, a teraz ma najviac poteší, ak sa dnes o piatej na tej čítačke všetci stretneme.