Bude prehra užitočná?

30.03.2014 22:00

Pre krajinu nie je zvolenie Andreja Kisku za prezidenta zvláštnou výhrou. Nemá politické skúsenosti ani medzinárodné kontakty.

A najmä nedokáže formulovať myšlienky, ktoré by rezonovali. Jeho popularita pramení iba z toho, že ako bohatý človek vybudoval pomerne viditeľnú charitatívnu organizáciu. Našťastie je aj rozumný a má vcelku reprezentatívne vystupovanie.

Ale vyhral, pretože bol protestným kandidátom. Prezidentské voľby tak boli len pokračovaním dlhodobej choroby slovenskej politiky. Jej ústredným prvkom je vždy jeden človek. Kedysi Vladimír Mečiar, dnes Robert Fico. Ostatní sú alebo s ním, alebo proti nemu. Premiér tentoraz utŕžil volebný výprask. Základná otázka stále je – načo vlastne kandidoval? To ho tak veľmi lákala síce viditeľná, ale viac-menej ceremoniálna funkcia? Odpoveď má tri aspekty.

Po prvé, v Smere nie je nikto ďalší, kto by mal porovnateľnú popularitu a mohol ísť do veľkých volieb. Prezidentská voľba opäť podčiarkla, do akej miery je táto strana projektom jedného muža. Po druhé, keďže Smer berie aj tento post úzko mocensky, ani sa nerozmýšľalo o podpore kandidáta, ktorý nie je v strane alebo aspoň vo vláde.

Najdôležitejší je ten tretí dôvod. Robet Fico kandidoval aj preto, že sa jednoducho necíti dobre vo výkonnej politike. Je nepochybne inteligentným a schopným komunikátorom. Ale nikdy nebol manažérsky typ. Jeho predstava vládnutia je jednoduchá. Ako premiér rozdelí podľa mocenských záujmov rezorty a z času na čas rozdáva všeobecné úlohy. Tie sa zvyčajne ani neplnia, ale úlohou premiéra je naďalej vyvolávať dojem užitočnej aktivity.

Podobne nedokázal priniesť výraznejšie štrukturálne zmeny. Počas predvolebnej kampane ako svoje víťazstvá uvádzal prijatie eura, vstup do schengenského systému a konsolidáciu verejných financií. Teda všetko administratívne záležitosti.

Čo sa týka zložitejších krokov, tam vlády Roberta Fica vždy tápali. V tejto chvíli prebieha tajomná reorganizácia, ktorá má zvýšiť výkonnosť štátnej správy. V skutočnosti však doteraz jej gestor, minister vnútra, nevedel zabezpečiť ani to, aby ľudia pri registrácii automobilu nemuseli ponižujúco čakať na príslušnom úrade celé hodiny.

Kroky v zdravotníctve, ako zlúčenie poisťovní či výstavba novej fakultnej nemocnice v Bratislave, sa sústavne naťahujú. Infraštruktúrna výstavba vždy krívala a teraz ju skomplikujú reštrukturalizácie stavebných firiem. Tie nedostatok prostriedkov v rezorte už neuniesli a bankrotujú. Niežeby sa v štátnej správe či strane nenašli schopní ľudia. Len chýba rozhodnosť a vízia, ktorá by ich spájala a mobilizovala.

Dokonca aj kampaň bola poznačená dezorganizáciou. Smer pôvodne plánoval priviesť na Slovensko významné európske osobnosti, aby podporili premiéra. Nakoniec z toho nič nebolo. Porážka premiéra nebola výhrou opozície. Tá ostáva roztrieštená a neschopná. Paradoxne by bola výhrou Roberta Fica, ak by ju bral ako reštart do rozhodnejšieho vládnutia. Na to však jeho doterajšie pôsobenie nedáva veľkú nádej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Robert Fico #prezidentské voľby 2014 #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku