Každý si uvedomuje, že vplyv spoločnosti na prírodu je dnes úžasne devastujúci, no nik nepredpokladal, že by mohol zasahovať až do takýchto detailov.
Ak Aristoteles charakterizoval človeka ako „politické zviera“ (zoon politikon), potom, po vyše dvoch tisícročiach, my už mnohé zvieratá môžeme smelo charakterizovať ako človeka, aj keď tieto zvieratá doteraz neboli celkom politické.
Preto sa nik nemôže čudovať, že s Arnoldovým problémom som sa musel obrátiť na forézneho politológa, ktorého ostatne môže ľahko vyhľadať každý. Teda ak bude na verejných priestranstvách nasledovať povedomú predstaničnú vôňu vyvetraného piva, spaľovaného tabaku a silne do tmava premastenej zelenej vetrovky.
„Ako by ste vysvetlili Arnoldovu nešťastnú rodinnú situáciu? Prečo mu jeho partnerka nasadila parohy, aj keď vedela, že je orol? Lietať s takým bremenom istotne nebude ľahké!“
Zamyslel sa a zapálil si nový ohorok: "Pozrite, Arnold priletel do hniezda 22. apríla o 14.48, teda fakticky deň po Veľkej noci. Je veľmi ťažké zachovať vernosť takému chlapíkovi. Nebol doma na sviatky, neprišiel ani na oslavy Nového roku. Na svätého Valentína ani nezakrákal, tak čo? Nevyšibané vajce, ktoré preň možno orlica úzkostlivo schraňovala do poslednej chvíle, mohlo byť tou poslednou kvapkou skvapalneného plynu do rozvodového ohňa! Nemyslíte?“
Celkom ma to neupokojilo: „Ale prečo sa živé vtáča, súčasť prírody, správa ako dajaká moderátorka?“
Otrávene zareagoval: „To je zle položená otázka. Vychádzate z toho, že nejaká pomyselná moderátorka sa správa neprirodzene. Ale opak je pravdou. V mediálnej džungli by inak neprežila. Je to celebrita, preto k sebe potrebuje akurátneho celebritiaka. Každý celebritnejší partner má prednosť. Na človeka, ktorý má tak o dvadsať melónov viac ako vy, každý tiež hľadí úplne inak ako na vás! Arnoldova exorlica je takto mediálne atraktívnejšia než nejaká domáca sliepka! Ale i tak je to obyčajná vidiecka hus! Hej veru! Ale naše moderátorky – to sú orlice!“
Na rovinu vyslovená pravda človeka vždy zaskočí: „Ako si potom vysvetliť, že človek je politické zviera?“
Politológ na dôchodku iba pokrútil hlavou: „Lebo sa správa takisto. Pozrite na Richarda Sulíka! Vráti sa do hniezda rodnej strany z dlhej cesty na povalení vlastnej vlády a zistí, že kollárovská lepšia polovička mu z neho ufrnkne do Novy s Danielom Lipšicom! V čom je rozdiel? Čo myslíte, prečo nemá Grékov rád? Možno práve pre toho Aristotela!“
Odmlčali sme sa a s bázňou hľadeli na budúcnosť Slovenska optikou starovekého filozofa. Ako dávno to všetko tušil!