Trpí najmä veľké množstvo menších subdodávateľov. V čom je problém? Málo sa stavia a rekonštruuje. Slovensko investuje dlhodobo do infraštruktúry najmenej z krajín visegrádskej štvorky. Výstavba začala stagnovať už za Dzurindových vlád a situácia sa doteraz nezmenila. Veľmi nezdravý je stav, keď takmer všetky verejné investície hradí kohézna a štrukturálna pomoc Európskej únie. Po prvé, je to málo, po druhé, v oblasti infraštruktúry ide o dosť problematické administrovanie. To už pochopili aj stavebníci, ktorí mali ešte pred niekoľkými rokmi z eurofondov veľké oči.
Aká je alternatíva? Pritiahnuť do výstavby ďalšie zdroje. Iróniou je, že tie sú, len ich nemá kto organizovať. V očakávaní otrasov na finančných trhoch sa aj tradiční investori, napríklad podielové fondy, obzerajú po investovaní do infraštruktúry. Ešte viac rastie apetít suverénnych fondov, teda fondov krajín, ktoré majú veľkú hotovosť z predaja ropy a plynu alebo z obchodných prebytkov. Aj pre východnú Európu by bol ideálny investor napríklad nórsky suverénny fond, so svojou skvelou povesťou rozvážneho a citlivého strategického partnera. Navyše v rámci protikrízových opatrení vytvorila veľký program infraštruktúrneho financovania Európska investičná banka (EIB).
Takéto prostriedky prichádzajú mimo okruhu bežného požičiavania štátu, poskytujú dlhodobejší a stabilnejší rámec ako kolísavé bežné finančné trhy. Títo investori navyše potrebujú, aby sa projekty dokončili čo najrýchlejšie, iba tak budú získavať platby. Odpadajú tak typické problémy spojené s bežným verejným obstarávaním. Spomínaní investori potrebujú dôveryhodného partnera, ktorý dokáže poskytnúť kvalitné investičné možnosti. Žiaľ, práve tu je pes zakopaný. EIB, suverénny fond, ale i komerčný investor potrebuje množstvo technických a ekonomických podkladov, ako aj kompetentné náprotivky na vyjednávanie finančných a právnych detailov zmlúv.
Symptomatické bolo rozčúlenie dlhoročného viceprezidenta EIB Wolfganga Rotha na ekonomickom fóre v Bratislave minulý rok. Pozastavoval sa nad tým, že banka za jeho účinkovania takmer nikdy nemala na strane slovenského verejného sektora kvalitných partnerov. Krajina tak nemala prístup k financiám. Pritom ide o veľmi výhodné financie, ktoré sa vyslovene zameriavajú na pomoc regiónu.
Západné vlády majú na infraštruktúrne financovanie obyčajne vytvorenú špeciálnu jednotku na ministerstve financií. Tá zabezpečuje nadrezortnú koordináciu, jednotný prístup k investorom, poradenstvo jednotlivým verejným subjektom i koncovú finančnú kontrolu.
Zamedzuje to neefektívnu a prípadne aj komunikačne slabo podloženú prípravu projektov rozhádzanú po jednotlivých rezortoch. Prečo ešte vláda na takýto štandardný západný systém neprešla, je jedna zo záhad, ktorá sa dá ťažko pochopiť.