Osudové vystúpenie

Oko máloktorého spoluobčana dokázalo byť suché po správe, že Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš vystúpili z SDKÚ.

06.06.2014 22:00
debata (2)

Mladí ľudia si ho potajme utierali celé hodiny, starší niekedy aj celý deň. Nejedna pracovníčka daňového úradu akoby mimovoľne vlastným telom zakryla svoj úradný počítač, spomenúc si na takpovediac zaujímavú situáciu, keď Mikloš naposledy opustil post ministra financií. Nik však nepochybuje o tom, že súčasné vystúpenie dvoch dlhoročných straníckych spolubojovníkov je oveľa vážnejším signálom pre celú slovenskú spoločnosť.

„Tak nám dnes Pavol Frešo osirel! Keby sme ich nemali naďalej v parlamente, tak by sme ich už asi nemali vôbec!“ zdôverila sa mi postaršia pani v trolejbuse s príčinou svojho hlbokého zármutku. Ak to tak cítia obyčajní nezainteresovaní obyvatelia v rozhodujúcich životných situáciách, ku ktorým patrí aj ranná cesta na Trhovisko na Miletičovej ulici, čo potom majú cítiť tí, čo politike zasvätili celý život?

Veru je to smutná chvíľa pre celé politické spektrum. Mnohí tento osudový krok prirovnávajú k vystúpeniu Nemecka (v roku 1939) zo Spoločnosti národov krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny alebo k napätej situácii pred zákerným útokom Japonska na Pearl Harbor. Podľa nich je tento historický fakt v danej chvíli prekrývaný faktom ešte historickejším.

Za dôkaz jeho vážnosti považujú všetci najmä skutočnosť, že Igor Matovič, predseda OĽaNO, ktorý je najcitlivejším indikátorom politických a hospodárskych poryvov na Slovensku, neposlal oboch politikov v súvislosti s týmto tragickým rozhodnutím na detektor lži. Aj keď naň v posledných rokoch posiela pri každej možnej príležitosti takmer každého.

Ide iste iba o výsledok Matovičovho pozorného štúdia francúzskeho materialistického filozofa 18. storočia Juliena Offraya de La Mettrieho, teda jeho pozoruhodného diela Človek stroj. V ňom autor trpezlivo vysvetľuje, že človek je vlastne iba mechanický stroj. Prečo by sa teraz tento neohrabaný stroj nemal doplniť takým vzácnym a moderným prístrojom, akým je detektor lži, ktorý by vniesol do ľudského života primeranú dynamiku?

Sám poslanec Matovič sa naposledy žičlivo pokúsil na tento mechanizmus napojiť najúspešnejšieho a najčestnejšieho slovenského politika, akým je Radoslav Procházka. Ak politici na tento prístroj zvyčajne nechcú, je to iba dôsledok ich vrodenej skromnosti. Možno je to však v prostredí chmúrneho politického nečasu iba otázkou času.

„Čo len s nimi bude? Nájdu si ešte niekedy nejakých kamarátov?“ pýtajú sa na osud oboch politikov iní, ktorí dokážu nahliadnuť túto situáciu z čisto ľudského hľadiska. Veď aj v starobylom úsloví, že v núdzi poznáš priateľa, ide skôr o to, že v takej chvíli vlastne nijakého nepoznáš a nemáš. Život je v tom často úplne krutý a nespravodlivý.

Každý vie, že obaja politici teraz dostanú do konca volebného obdobia už iba pár skromných poslaneckých platov a potom sa, ostatne ako mnohí z nás, jednoducho odoberú na úrad práce.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #SDKÚ #Ivan Mikloš #Mikuláš Dzurinda