Aj ja chodím do roboty. Pracujem v Malokarpatskej knižnici. Ak sú školy v júni babysittingové inštitúcie, my knižnice a ich detské oddelenia sme po celý rok čosi ako azylový dom. Vonku trebárs prší, nevyhnali by ste von mačku ani psa, ale dieťa sa poobede zobudí, vytreští oči a chce sa hrať. Kam s ním? Čo budeme robiť? Do knižnice!
U nás na detskom oddelení sa vždy niečo deje. A keď aj nie, máte pocit, že hej, vždy tu niekto je, niečo hľadá alebo si číta. Máme tu kôš s hračkami, aké doma deti nemajú, kopec aj dva krásnych leporel. Zavše si unavené mamičky dajú u nás rande, vypustia deti medzi knižky, potichu klebetia alebo im čítajú rozprávky. S tetou z knižnice sa dá napokon tiež o všeličom poklebetiť. A vonku medzitým prší, o chvíľu príde tato z práce, deň sa chýli k večeru…
Pre žiakov základných škôl nielen v júni, ale po celý rok pripravujeme série besied o prečítaných knihách, stretnutia so spisovateľmi. Ale čo je našou špecialitou, pravidelne pripravujeme stretnutia s deckami z materských škôl pod názvom Kým školský zvonček zazvoní. Aj vďaka nám pezinskí krpci vedia, ako sa vyrába papier, kto je spisovateľ, kto ilustrátor a aký je rozdiel medzi maliarom a akademickým maliarom, vedia, čo je umelá rozprávka, čo ľudová a vedia, kto bol Pavol Dobšinský. Každé dopoludnie tu máme skupinu žiakov z materskej škôlky alebo zo „základky“, ktorí k nám chodia na seriálové podujatia o čaji, víne, vode, keramike, teda o všetkom, čo sa týka nášho regiónu.
Keď sme s kolegyňou zrátali počet detí, ktoré sa zúčastnili na našich výchovno-náučných podujatiach, smiali sme sa, že pohár vody a čaju si v našej knižnici dalo hádam každé decko v Pezinku. A nielen to, dobrú povesť detskému oddeleniu našej knižnice robí aj literárno-výtvarná súťaž. Dnes vyhodnocujeme jej pätnásty ročník.
Žarty nabok, po celý mesiac naši čitatelia kreslia a píšu na danú tému, každý mesiac vyberáme najlepších, vďaka vystaveným obrázkom je u nás ako v rozprávke. Tie „najsamlepšie“ vyhodnocuje odborná porota. Takto sa u nás v porote vystriedali akademický maliar Laco Teren, akademický sochár Tomáš Polonský, Táňa Šulíková, Agáta Petrakovičová, Martina Matlovičová-Králová, spisovateľ Ľubo Dobrovoda, Denisa Fulmeková a ďalší.
V júni nám nestačí kalendár. Aj k nám si chodia pani učiteľky s deťmi oddýchnuť, chodia sem vychovávateľky zo školských klubov v rámci prechádzok. Možno aj vďaka nám pezinské decká čítajú a stretávajú sa rady s knižkami.
Pezinčania si už zvykli na naše prázdninové utorky. Tvorivé dielne, hry, besedy, premietania. My v knižnici sa nikdy, ani cez prázdniny, nenudíme. Ja takýto „babysitting“ beriem, vy nie?