Svet po Pikettym

15.06.2014 22:00

Úspech knihy francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho Kapitál v 21. storočí prekvapil.

Bestsellerom sa stala hrubá kniha plná čísel. Najjednoduchšie vysvetlenie je, že ide o dielo, ktoré trafilo so správnym posolstvom ten správny čas.

Napriek hustote štatistík je základná informácia jasná. Hodnota majetku najbohatších ľudí rastie rýchlejšie ako celková ekonomika. Také je podľa Pikettyho pravidlo fungovania kapitalizmu, ktoré narušilo iba krátke obdobie dvoch svetových vojen a povojnového budovania sociálneho štátu. Tieto špecifické podmienky sa však už pominuli a smerujeme k nerovnostiam, aké sme mali v 19. storočí. Piketty si pre svoje skúmanie nevybral nerovnosti príjmov, ale majetku. To je síce metodologicky zložitejšie, ale zároveň obsažnejšie.

Máme s tým veľké problémy aj v postsocialis­tických štátoch. Môžeme mať dvoch ľudí s rovnakým platom či dôchodkom, ale jeden z nich má nehnuteľnosť, ktorá rokmi získala na cene. Keďže o majetku máme málo údajov, ťažko vytvárať zmysluplné mapy bohatstva a chudoby.

Zhodnocovanie aktív má dôsledky aj na to, ako spoločnosť vníma prínosnosť práce. Málo, ak sú príjmy z práce nízke oproti tomu, ako môže niekto zbohatnúť v majetkovej lotérii. Piketty má úlohu, pravda, jednoduchšiu, pretože sleduje krajiny ako Francúzsko či USA, kde existuje systém majetkových daní a mapovania majetku. Aj tak však napríklad pri oceňovaní finančných aktív nastáva veľa metodologických sporov.

To však v zásade neprekáža. Dôležité na knihe je, že má za cieľ rozoberať reálny svet a vyzýva ku kladeniu otázok. To nie je málo, súčasná ekonómia je často sebavedomo uzavretá a pracuje s vlastnou štylizáciou sveta. Zoberme si len problematiku daňových rajov, ktoré tiež významne sťažujú mapovanie bohatstva. Navyše krivia štatistiky medzinárodného obchodu.

Typický ekonóm si z toho však nerobí ťažkú hlavu, v učebniciach sa o rajoch nehovorí. Alebo všetky tie diskusie o inovatívnosti. Roky bolo v móde hovoriť o keltskom tigrovi, chytrej ekonomike. Pritom na Írsku nebolo nič extra inovatívne. Anglofónny ostrov s transatlantickými väzbami si proste zvykli využívať americké firmy ako bránu na európsky trh. To sa, samozrejme, prejavilo na číslach o HDP. Keď to isté chceli spraviť Bulhari, vyrobili nízke dane a extra ľahké podmienky na registráciu firiem, nikam sa nedostali.

Írom ich pozícia zvláštneho partnera Američanov pomáha aj dnes, fondy im vykúpili vládny dlh za podmienok, ktoré by iným neprešli. Ostrovný štát pritom firmy využívajú na čoraz bizarnejšie úniky. Apple vďaka zvláštnej právnej konštrukcii neplatí dane ani v Írsku, ani v USA. Bežný ekonóm s klapkami na očiach bude však úspech firmy pripisovať najmä technologickej inovatívnosti.

Piketty nebol prvý, kto začal podrobne skúmať nerovnosti. Ako nedávno konštatoval jeden z najznámejších marxistických teoretikov David Harvey,  jeho kniha napriek názvu vlastne nie je o kapitále, je len o nerovnostiach. Napriek tomu je vítaným príspevkom k rúcaniu mnohých tradičných „právd“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Thomas Piketty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku