Rozpočet pre aktívnu politiku zamestnanosti ostáva mizerný a zástupy ľudí stále márne čakajú na príležitosť.
Ministrovi Jánovi Richterovi kazia radosť aj vysokoškoláci. Ak by sa ich v máji toľko nenahrnulo do evidencie, nezamestnanosť by klesla ešte viac. Ich štvortisícový nárast je ďalší dôvod pre tribunál o užitočnosti odborov univerzitného štúdia. A posielanie spoločenských vied do klietky hanby. Vraj práve ich absolventov prišlo na úrad práce najviac. Minister práce sa dokonca pýta, či by sa garancia pre mladých mala týkať aj odborov, ktoré nik nepotrebuje.
Spoločenské vedy sa u politikov a kapitánov priemyslu netešia obľube. Keď je príležitosť, udrú si. V sobotnej debate tentoraz nefackovali sociológov. Možno preto, že aj teológiu študuje na verejných vysokých školách viac študentov, ministrovi sa uľútostilo malej hŕstky. Spolu s exministrom Jozefom Mihálom si však udreli do politológov a absolventov sociálnej práce. Nie sú to pritom najpočetnejšie odbory. V rámci spoločenských vied majú najviac študentov (viac ako štvrtinu) ekonomické vedy a pedagogické a učiteľské odbory (šestinu). Študentov poľnohospodárstva je viac ako znevažovaných politológov a výrazne viac ako absolventov sociálnej práce.
No faktom je, že takmer 56 percfent z tohtoročných absolventov bakalárskeho štúdia absolvovalo niektorý z množstva odborov kategórie spoločenské vedy. To sa iste premietne do skladby tých, čo sa zaevidovali ako nezamestnaní.
Kto za to môže? Je problém výber školy alebo to, že štát má stále hlboko do vrecka a nevie vytvárať pracovné miesta vo verejných a sociálnych službách, ktoré život robia príjemnejším a krajinu domovom? Minulý týždeň zverejnená štatistika Eurostatu opäť potvrdila, že sa líšime od vyspelých štátov EÚ, kde sa vyšší podiel nových pracovných miest vytvára práve v službách.
Pred súdmi o zmysluplnosti toho-ktorého odboru by sme sa mali zamyslieť i nad zvláštnym rytmom nezamestnanosti vysokoškolákov. Tá pravidelne od októbra do apríla klesá a v máji rastie. Jej pohyb ide aj proti sezónnej logike, no nasleduje nehorázne ambicióznu latku nastavenú zdravotným poistením. Tá od absolventov bakalárskeho či magisterského štúdia očakáva, že sa do ôsmich dní od vykonania štátnej skúšky zamestnajú. Ak nie, majú sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samoplatcovia čudnej kategórie „dobrovoľne nezamestnaní“. Komu sa práca nepritrafí a na finančnú povinnosť sa necíti, má len jednu možnosť, ako sa vyhnúť mastnej pokute: prihlásiť sa na úrad práce. Po zaevidovaní zaňho bude zdravotné odvody naďalej platiť štát.
Májové nárasty nezamestnanosti absolventov sú najmä dôsledkom tvrdo nastaveného pravidla pri platbe zdravotných odvodov. Budeme ho meniť? Alebo sa nárast vysokoškolákov na úradoch práce vlastne hodí, lebo sa dá použiť ako bakuľu na odbory, ktoré politikov nezvyknú hladiť po srsti?