Viac ako iné práve hlavné mesto ponúka aktivizmu hromadu výziev. Vznikajú organizácie, ktoré sa venujú takzvanému greenwashingu, teda niečomu, čo vzbudzuje dojem aktivizmu v prospech riešenia konkrétnych problémov jednotlivých lokalít, ale stoja za nimi financie žralokov, ktorí mestu skôr škodia. I keď si možno myslia opak. Jednoducho si však hrou na skrášľovanie mesto i ľudí kupujú.
Na druhej strane sú čoraz viditeľnejšie takmer gerilové zoskupenia, ktoré si vyhrnú rukávy a peniaze nepeniaze – idú „do toho“. Príkladom spomedzi množstva iných sú ľudia zo Zelenej hliadky. S vervou pravidelne čistia mesto od odpadkov a čiernych skládok, pričom ich práca je o to záslužnejšia, že nie je nijako vábna.
Niekto si možno klope na čelo, ale čisté ulice a parky si potom užíva rád. Aj magistrát si už na týchto „bláznov“ začína zvykať. Sem-tam ich podporuje a občas sa nimi dokonca pýši. Ak sa im práve nevyhráža pokutami za likvidáciu čiernych skládok „len tak, bez zmluvy“. Áno, aj to sa minulý rok dialo. Smiešne?
Bratislavské iniciatívy, ktoré neváham nazvať lokálpatriotskými v tom najlepšom starosvetskom zmysle, ako je Námestie pre ľudí, ležia svojou snahou chrániť verejné priestory – v tomto prípade Kamenného námestia – v žalúdku časti magistrátu i majiteľom pozemkov v tomto priestore. Podobne ako ľudia z iniciatívy Bratislava otvorene, z ktorých sa medzičasom vinou (kulantne povedané) nekvalitnej práce magistrátnych či mestských úradníkov stali odborníci na odstraňovanie pamiatkarských nášľapných mín. Aj vďaka nim je Bratislava aspoň sčasti ešte Bratislavou.
Najnovšie protichodné emócie vzbudzujú dobrovoľnícke partie, ktoré čistia zastávky MHD a skrášľujú ich vlastnými výtvarnými dielkami, rovnako ako mestom ignorovanú Hlavnú železničnú stanicu či niektoré podchody v meste. Kvalita či hodnota ich umeleckých počinov teraz nie je témou číslo jeden. Dokonca ani potemkinovské pozadie ich práce nie, hoci má k nemu občas blízko.
Reč je najmä o tom, či priority mesta nie sú predsa len mierne popletené. Splácať dlhy po predchodcovi, ako rád zdôrazňuje súčasný primátor, je pekná a záslužná činnosť. No strácať pritom zo zreteľa základné fungovanie mesta určite nie je cesta – a môže sa Milanovi Ftáčnikovi vypomstiť.
Nehraná starostlivosť o poriadok v meste, o zeleň, verejné priestory, majetok mesta a jeho pamiatkové hodnoty v spojení s verejnosťou, s „bláznivými“ aktivistami i s profesijnými skupinami architektov a urbanistov, ktorí nie sú závislí od greenwashingových „rozvíjačov“, to je to, o čo tu ide. Nájsť mieru primeranosti toho, čo je dobré pre mesto, a to nielen zajtra, ale aj dnes – a Bratislava je za vodou. Nezávidím budúcemu primátorovi.