Nie v tom zmysle, že sa im dva tohtoročné milióny a budúcoročných šesť mália. Ani sľúbené zvýšenie totiž nestačí na to, aby asistenti boli v každej triede, kde učitelia denne bojujú o udržanie záujmu žiakov. Individuálnu pozornosť, povzbudenie a oceňovanie potrebujú pre napredovanie predsa všetky deti.
Peter Pellegrini v súvislosti s asistentmi hovoril len o zdravotne znevýhodnených deťoch, no v KDH jeho slová prečítali podobne ako niekoľko zlostných diskutérov pod novinovou správou. Je im jasné, že zvýšené financie pôjdu na asistentov pre deti zo sociálne slabších rodín. Bude to vraj na úkor daňových poplatníkov a budú to peniaze vyhodené do vzduchu…
Podľa podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej vzdelanie nie je prioritou ľudí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a asistent učiteľa to nezmení. Kresťanská politička je, naopak, presvedčená, že ide o suplovanie povinností rodičov, ktoré nepomáha začleneniu, ale ešte väčšej pasivite.
Napredovanie žiaka ovplyvňuje mnoho okolností. Podľa medzinárodných zisťovaní deti rodičov s nízkym vzdelaním lepšie prospievajú, ak majú za spolužiakov kamarátov z rodín, kde vzdelanie patrí k rodinnej tradícii. Efektívnosť práce asistenta bude určite vyššia v triede, kde žiaka ťahá aj príklad spolužiakov, ktorých doma vedú k úsiliu o dobré školské výsledky.
Požiadavka rozmanitej sociálnej skladby žiakov v triede je rozumná. Bez opory asistenčného programu sa jej realizácia často mení na utrpenie všetkých detí, nadaných aj menej nadaných, o utrpení učiteľov nehovoriac.
Štátnickou odpoveďou na šesťmiliónovú investíciu do školských asistentov by bolo spýtať sa na to, či pokryje všetky triedy a či bude oporou rozmanitosti detí v kolektíve. Klobúk dole pred podpredsedníčkou KDH, ak by ministrovi a verejnosti vysvetlila, že investícia do školských asistentov nie je len investícia do detí, ktoré vo vzdelávaní čelia rôznym prekážkam. Je to aj investícia do možnosti, aby sa deti s rozličnými schopnosťami a potrebami spolu vzdelávali bez pocitu, že im je ich spolužiactvo na príťaž. Do možnosti rásť v porozumení, že ľudia rôznych schopností a pôvodu cítia spolupatričnosť a záujem o blaho druhého. Stručne povedané, program asistentov je investíciou do spoločenskej súdržnosti.
Štátnické uvažovanie je však akési ľavicové. V politike sa dá podnikať aj pohodlnejšie – zavesením sa na zľudovený názor, že za výsledky detí sú zodpovední najmä rodičia a nezodpovednosť ich časti by sa nemala podporovať. Podobné vyhlásenia vedú k ďalšiemu rozdrobovaniu aj tak chabej podpory integračných a inkluzívnych programov v školstve. Ak takýto názor vysloví verejný činiteľ, mali by sme to klásť na roveň skutku defraudácie. Spochybňovanie snáh o prospievanie iných členov spoločnosti je sotva niečím iným ako defraudáciou zmyslu pre spoločenskú súdržnosť a verejný záujem.