Majetok nezodpovedajúci deklarovaným daňovým priznaniam prevyšujúci desať miliónov českých korún bude podrobený zdaneniu. Výnimku budú tvoriť prípady, ak daňovník peniaze získal darom od rodiny.
Štát v hľadaní zdrojov na vykrývanie deficitu štátneho rozpočtu bude postupovať pomerne razantne. Nepreukázaná legitimita príjmov bude predmetom nielen dodatočne požadovanej dane z príjmu, ale aj penále až do výšky sto percent vypočítaného daňového nedoplatku. Ak však daňový hriešnik bude so štátnymi úradníkmi v rámci riešenia deliktu spolupracovať, zníži sa penále až o polovicu.
Pri posudzovaní majetku nadobudnutého z nezdokladovaných príjmov pritom štát nebude mať povinnosť preukazovať, že ho nadobudol zo zdrojov čiernej či sivej ekonomiky. Z pohľadu práva pôjde totiž o tzv. fikciu nadobudnutého majetku v poslednom zdaňovacom období, ktorým je uplynulý rok. Ak ho teda zbohatlík nadobudol napríklad v dávnejšej minulosti, bude sa pri určení daňového základu brať do úvahy, akoby ho nadobudol v uplynulom roku.
Viaceré krajiny EÚ zaviedli honbu na neplatičov daní a vlastníkov veľkých majetkov s nepreukázanými príjmami už pred niekoľkými rokmi, keď začali mať štáty problémy s udržaním rozpočtových dier na uzde. Arzenál nástrojov bol pomerne široký vrátane trestnoprávnej amnestie pre tých, čo sa rozhodli nezdanené príjmy previesť z daňových rajov späť do vlasti. Tým obyčajne stačí doplatiť progresívnu daň z príjmu, bez obáv z dodatočne vypočítaných penále alebo úrokov z omeškania.
V prípade majiteľov tajných účtov s vkladmi alebo cennými papiermi v krajinách označovaných ako európske daňové raje tiež postupne klesá záujem o využívanie diskrétnych bankárov vo Švajčiarsku, v Rakúsku či v štátikoch s nadštandardnými pravidlami bankového tajomstva.
Anonymné účty s peniazmi, dlhopismi či akciami stratia svoj lesk najneskôr v roku 2018, keď sa zavedie v rámci všetkých krajín Európy povinná výmena informácií o kapitálových príjmoch tzv. nerezidentov. Tými môžeme označiť ľudí, ktorí žijú v jednej krajine, ale svoje finančné aktíva majú investované za hranicami svojej vlasti. V priebehu niekoľkých rokov nebude možné ukryť pred zrakmi daňových kontrolórov dokonca ani majetok investovaný napríklad do nehnuteľností na Malorke z dôvodu plánu na zavedenie jednotného katastra nehnuteľností v EÚ.
Bohatí Slováci s nelegálne nadobudnutými príjmami sa prísnejších postihov a mimoriadneho zdanenie veľkých majetkov vôbec neobávajú. Jednak preto, že podobná legislatíva ako v susednej ČR sa u nás nepripravuje, ale aj z dôvodu deravého zákona o preukazovaní pôvodu majetku či zrušenia dane z darovania ešte počas vládnutia pravice. Legalizovať veľký majetok je preto možné na Slovensku už viac ako dekádu trebárs aj pre dobrovoľne nezamestnaného občana prostredníctvom fiktívnych darovacích zmlúv, ktoré netreba registrovať ani u notárov, ani na daňovej správe.
Hlasy volajúce po náprave však z radov vládnych ani opozičných politikov u nás zatiaľ ešte nepočuť.