Jeho postoj bol pikantný najmä v tom, že ako slovenský minister vnútra kritizoval nielen komisiu švédskej Kráľovskej akadémie vied, ktorá cenu udelila, no nasucho neobišla ani samotná spisovateľka.
Jelinekovej dielo slovenský minister, dokonca celkom sám od seba, ocenil nanajvýš pozoruhodným spôsobom: „Keď máme takúto veľkú literatúru, tak čarbanice na stenách verejných záchodov už ani nepotrebujeme.“
Nejde o to, že by nemohol mať svoj názor, no oveľa dôležitejšie je, že sa pridal k tradícii takých štátnych funkcionárov, akým bol napríklad minister vnútra Rakúskeho cisárstva Alexander Bach, ktorý dal slávneho českého žurnalistu Karla Havlíčka Borovského v roku 1851 násilne a bez súdu deportovať do Brixenu. A nielen jeho.
Spisovateľka unikla podobnému neblahému osudu iba preto, že Rakúsko-Uhorsko sa už po prvej svetovej vojne akosi rozpadlo, čo kompetencie slovenského ministra vnútra v tomto smere, teda na pôde samostatného a nezávislého Rakúska, trochu oslabilo. Aj keď viaceré tradície ostali, ako vidno, celkom dobre zachované.
Postoj ministerstva vnútra SR k umeniu je odvtedy viac-menej jasný, no to, čo všetkým spoluobčanom až doteraz chýbalo, je jeho postoj k vede a k vedeckému poznaniu. Na ten bol už dlhší čas zvedavý každý. V tomto smere tradícia z monarchie dnes už nie je taká silná, prirodzene, ak prehliadneme etapu maďarizácie, v ktorej všeobecne boli slovenské inštitúcie podrobované, ak to vyjadríme eufemicky, pomerne nežičlivému zaobchádzaniu. Aj vo sfére vedy sa však už nejaké pomyselné rozdiely postupne stierajú.
Každého zahreje pri srdci, ak si napríklad prečíta v dennej tlači: „Rezort (vnútra) si zmeny v akadémii predstavuje tak, že technické ústavy, ktoré prinášajú viac praktických výsledkov, budú finančne zvýhodnené. Akadémii vyčíta, že spoločenskovedné ústavy, ktoré skôr teoretizujú, pohlcujú viac peňazí na zamestnancov a prevádzku oproti technickým ústavom.“
Je v tomto zmysle iba pokrokové a sympatické, že vraj v rámci krátenia výdavkov na Slovenskú akadémiu vied nebudú nijakí vedci nikam deportovaní. To je už zastaraný postup. Dnes už ich úplne stačí prepustiť zo zamestnania. Ak sa ocitnú na ulici, nejako sa deportujú aj sami. Najlepšie mestskou hromadnou dopravou, mladší vlakmi zadarmo.
Ak sa človek obráti na ministerstvo školstva, jeho vyjadrenia sú, paradoxne, ešte o čosi menej kompetentné ako fatamorgány rezortu vnútra. Jednoducho nejde o to vedcov nevyhodiť, ide o to, ktorému ministerstvu pripadne takáto nesmrteľná zásluha.
Obe inštitúcie sa teda na neborke akadémii celkom dobre bavia. Veď sa vraj v podstate nič až také dôležité nedeje. I keď, napriek tomu, sme svedkami historickej chvíle: Môžeme takpovediac v priamom prenose pozorovať, ako sa Slovensko samo pripravuje o rozum.