Predchádzajúci rok sa totiž zapísal do dejín ako tragédia hyperinflácie, keď nemeckí obyvatelia v priebehu niekoľkých týždňov prišli o všetky svoje úspory.
Na Slovensku sa začalo o tom dni hovoriť až po Novembri 1989. Nasledujúci rok budovania trhovej ekonomiky mal však pre sporiteľov trpkú príchuť. Avizovaná liberalizácia cien vyvolávala postupne spolu s uskutočnenými devalváciami československej koruny čoraz väčší ošiaľ, ktorý sa prejavoval nedôverou k domácej mene.
Oslavy dňa sporenia mali zo začiatku skôr symbolický charakter aj preto, lebo veľa ľudí začalo vymieňať koruny pri premrštenom kurze zväčša za nemecké marky. Tým prišli po úprave kurzu v roku 1991 o značnú časť peňazí skôr, ako ich kúpnu silu zničila inflácia.
Rok 1991 znamenal pre tých, čo si odložili počas budovania socializmu nasporené peniaze do banky, doslova pohromou, ktorá predstihla aj tých najväčších pesimistov. Peniaze počas roka stratili na hodnote 67 percent. Najlepšie pochodili tí, čo predtým investovali svoje finančné rezervy do stavieb domov či na obstaranie bytu. Veď od toho roku sa bez veľkých obmedzení rozbehol aj domáci trh s realitami.
Cenová reforma sa prejavila nielen v znehodnotení úspor, ale aj v znížení životnej úrovne. Tú sa, mimochodom, podľa dostupných analýz podarilo v priemere dohnať až v roku 2008.
Tohtoročný Svetový deň sporenia unikol pozornosti médií, ale aj samotných peňažných ústavov. Takmer žiadne marketingové akcie a reklamy sa na Slovensku nekonali. Banky v celej EÚ majú v súčasnosti opačný problém ako kedysi, keď bojovali o priazeň klientov. Ich ponuky sa podobajú sloganu politikov: „Nik vám viac nedá, ako vám my dokážeme sľúbiť!“
Úroky ponúkané pre sporiteľov sú na historických minimách. Bankári priznávajú, že sa záujem o termínované vklady ocitol na bode mrazu. Táto situácia je pritom úplne logická. Záujem je skôr o to, aby ľudia peniaze v bankách nedržali, no zvyšovali spotrebu. Ak nie zo svojich, tak aspoň z požičaných. Sporitelia sú preto logicky na chvoste záujmu väčšiny finančníkov. Teda okrem predajcov negarantovaných sľubov, ktorí zastupujú životné poisťovne a rozličné fondy.
Nízko úročených peňazí bude na trhu onedlho ešte viac. Niektoré nemecké banky totiž zaviedli pre sporiteľov negatívne úroky, keď za peniaze odložené na účtoch budú musieť klienti platiť. Zatiaľ sa to týka len veľmi vysokých zostatkov, hoci do budúcnosti budú možno za vklady trestnými úrokmi postihnutí aj bežní sporitelia. Na popularite preto asi stúpne odkladanie hotovosti doma.
Očakávané naštartovanie odkupovania štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou ťahá nadol kurz eura. Zároveň to signalizuje, že na ozdravenie hospodárstva a oživenie rastu sa cez oslabujúce euro zase ako vždy poskladajú tí, čo si napriek veľkým stratám v minulosti stále naivne myslia, že peniaze sú uchovávateľom hodnôt. V období hrozby deflácie spojenej s dlhodobo nízkym rastom ekonomík by bolo pre 31. október hádam výstižnejšie pomenovanie Svetový deň úverov.