Kapitalizmus bez kapitálu

Udalosti spred štvrťstoročia dnes mladí ľudia zvyčajne považujú za nostalgické spomienky starších generácií na zašlé časy, keď bolo právo na prácu doslovnou a z pohľadu štátu vynútiteľnou povinnosťou každého občana Československa.

23.11.2014 22:00
debata (3)

Porovnávať kúpnu silu obyvateľov krajiny s tým, čo si kúpime teraz, akosi nemá cenu, aj keď mnohé médiá sa pri tohtoročných oslavách nežnej revolúcie takouto problematikou pomerne obšírne zaoberali. Ak si totiž uvedomíme, že v lekárni sme za totality nechali za lieky iba jednu korunu za recept a u zubára nezaplatili za plombu ani halier, nad tabuľkami s vtedajšími a súčasnými cenami iba mávneme rukou.

Ak mesačné náklady na trojizbový byt v roku 1989 predstavovali aj so splátkou úveru na družstevný panelák asi 550 Kčs, dnes splátka hypotéky s energiami na ten istý byt často vyskočí skoro na približne rovnakú sumu, ale už v eurách. Zamestnancovi s priemerným platom 3 000 Kčs po zaplatení bývania teda na bežnú spotrebu zostávali až dve tretiny príjmu. Dnes pri priemernej mzde 857 eur (ktorú však nedosahuje viac ako polovica občanov) tvoria náklady na bývanie najväčšiu položku v rodinnom rozpočte.

Na druhej strane, okrem základných potravín, služieb, dopravy a energií bolo za socializmu skoro všetko, vzhľadom na príjmy, pomerne drahé. Pretože dnes čistý príjem troch štvrtín Slovákov je nižší ako 500 eur mesačne, oslava štvrťstoročia politickej a ekonomickej slobody je to posledné, čo dnes väčšinu spoločnosti trápi. ČSSR sa v čase diktatúry proletariátu vyznačovala najviac zoštátnenou ekonomikou v rámci vtedajšieho zoskupenia totalitných krajín Európy. Súkromný sektor v Poľsku, Maďarsku, ale aj v NDR, vyznačujúcej sa najväčšou neslobodou v oblasti vyjadrovania vlastných názorov, bol pre slovenských turistov cestujúcich do krajín socialistického tábora obvykle milým prekvapením. Najmä pokiaľ išlo o ústretovosť a prístup k zákazníkom a často aj kreativitu drobných podnikateľov z pohľadu sortimentu tovaru a služieb.

Prvé pokusy ponúknuť občanom našej krajiny možnosť poskytovať služby vo vlastnom mene sa začali až v roku 1988. Vytvorenie domácej kapitálotvornej vrstvy vlastníkov však narážalo hneď po nežnej revolúcii na nedostatok kapitálu najmä pre prílišné rovnostárstvo v odmeňovaní. To sa udržiavalo desiatky rokov prakticky od štátneho bankrotu v roku 1953, keď prišla väčšina ľudí pri mene peňazí o celoživotné úspory. Štátnym bankrotom môžeme nazvať zavedenie novej meny najmä preto, že bez náhrady prepadli investorom aj československé štátne dlhopisy.

Nástup trhovej ekonomiky si vyžadoval aj vytvorenie kapitálotvornej vrstvy. Slovenskí majitelia kapitálu získali to, čo im malo prinášať zisky z väčšej časti iným spôsobom ako reštitúciou. Za bohatstvo získané divokou privatizáciou a tunelovaním firiem či fondov z kupónovej privatizácie a benevolentným poskytovaním privatizačných úverov cez Fond národného majetku a štátnymi bankami, môžu dnešní zbohatlíci poďakovať obnovovateľovi ponovembrového kapitalizmu u nás Václavovi Klausovi. Ten sa pri príležitosti osláv štvrťstoročia nežnej revolúcie na konferencii Ekonomickej univerzity v Bratislave chválil, že nevyhnutná privatizácia prebiehala rýchlosťou až dve firmy za hodinu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #kapitalizmus #trhová ekonomika