Už nestavajme nič

V Európe hádam neexistuje štát, ktorý si zničí cenné vykopávky iba preto, aby postavil v hlavnom meste na hrade, ktorý je jeho symbolom, garáže. Tým, čo proti tomu protestujú, zamávali pred očami oficiálnym rozhodnutím.

25.11.2014 22:00
debata (1)

Podľa neho je Národná rada povinná zachovať päť archeologických nálezov, ktoré objavili na severnej terase Bratislavského hradu. Oznámil to vedúci kancelárie parlamentu Daniel Guspan.

Aj by ste sa zaradovali, ale ono to pokračuje: Niektoré sprístupnia verejnosti priamo na mieste, iné premiestnia či zakonzervujú tak, že ich zasypú zeminou. Zachovať a sprístupniť plánujú jeden z najcennejších nálezov – rímsku dlažbu spolu s pätkami múrov. Tá vedie popod hranicu niekdajšej barokovej záhrady vo východnej časti terasy. Nález chcú prekryť hlinou a navrch zasiať trávu. Vznikne tak krytý priestor, do ktorého sa návštevníci dostanú dverami.

Kancelária Národnej rady na to hľadá peniaze, rekonštrukcia aj garáže sa predražujú, vďaka hnusným vykopávkam… Zachovať plánujú i pilier z rímskeho obdobia. Rozrežú ho na tri kusy a v oceľovej ochrannej klietke ho prevezú na hradné nádvorie. Premiestnenie nálezu kritizuje archeologička Tatiana Štefanovičová: „Pilier má byť tam, kde je funkčný. Na nádvorí sa bude každý pýtať, čo tam robí.“

Pilier, Svätopluk, garáže, všetko jedno. Predvolebné bilbordy sľubovali: urobíme, postavíme, dokončíme. Podľa mňa už netreba nič stavať. Stačí, ak zastavíme ohavnú výstavbu na viacerých miestach či v mestách a budeme ratovať, čo sa ešte ratovať dá.

Náš kamarát Jano Fiala má chalupu aj pivnicu vo Vinosadoch. Zdedil ju po starých rodičoch. Aj vinicu a záhumienku. Chalupa je učupená v radovej zástavbe a o chvíľu tam bude jediná zaujímavá, lebo všetky ostatné sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Plastové okienka, železná brána, za bránou domček, v domčeku televízor a pri televízore mudrci, čo vymenia vinicu a ovocné stromy za bazén či trávnik s tujkou, aby sa nenarobili.

Jano má v kuchyni čierne otvorené ohnisko. Strop je nízky, okienka ako oči na ulicu, chalúpka vlhne, ale nepadá.

"Ja tu dožijem, a vám nech to potom padne na hlavy,” smial sa Janov dedko Kuna. Dnes sa podobne smeje Jano. Ratuje, čo sa dá, opraví kúsok strechy, pláta diery, pestuje citrusy, tropické rastliny a dorába víno. U Jana kvitnú na dvore oleandre a voňajú citrónovníky, na jar mu kôň starosvetsky poorie vinohrad.

Dočítam text o hrade, krútim hlavou, idem na sociálnu sieť. Reku, čo robia kamaráti, a čítam Janov status: "Demokracia je u nás vyspělá, přezráva, spieval Karel, veď kde ešte na svete by dovolila štátna správa do načierno postavenej maštale nasťahovať jasličky, a to aj bez súhlasu susedov!”

Na Janovom pozemku sa obracajú bagre, chalupa sa trasie a možno sa aj zrúti. Vlastne, takto sa to robí… Človek si postaví maštaľku, bez papierov, potichučky, potom si vybaví papiere a z maštaľky budú jasličky a o pár rokov možno hotel pre pánov.

Jano, tvoja chalupa bude o chvíľu v Trlinku či vo Vinosadoch rarita. Možno ju prenesú ako ten hradný stĺp niekde, kde im nebude zavadzať. Len čo urobia s tebou?

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #vykopávky #garáže #bratislavský hrad