Špinavé tajomstvá

Správa amerického Senátu, presnejšie cenzurovaná verzia správy o mučení a tajných väzniciach využívaných CIA, rozvírila politické vody. Menej sa však zatiaľ diskutuje o spoluvine európskych spojencov USA.

11.12.2014 22:00
debata (2)

Bolo by zbytočné opakovať slová výkonného riaditeľa Human Rights Watch zverejnené na stránkach Pravdy na margo dlho očakávanej a dlho zadržiavanej správy senátneho výboru pre tajné služby. Prípady mučenia v tzv. boji proti terorizmu neboli zlyhaniami niekoľkých jednotlivcov. Americká tajná služba ho využívala programovo, cielene manipulovala médiá a verejnosť, vyhýbala sa akejkoľvek demokratickej kontrole či zodpovednosti.

Odhalené praktiky boli ešte odpornejšie ako simulované topenie či spánková deprivácia, o ktorých sa vie už dlhšie. V niekoľkých zdokumentovaných prípadoch viedli k smrti zadržiavaných. Podčiarkujem, zadržiavaných. Nie odsúdených, ktorí často neboli ani riadne obvinení.

Preukázaná neefektívnosť mučenia ako prostriedku na získanie „spravodajských informácií“ nie je hlavným dôvodom, prečo ho treba odmietnuť. Nie je ním ani fakt, že v labyrinte hrôzy uviazli aj úplne nevinní. Mučenie treba odmietnuť principiálne. Ako zločinný akt, absolútne nezlučiteľný s dôstojnosťou človeka a s fungovaním systému, ktorý sa chce označovať ako demokratický. Porušuje ženevské konvencie aj Dohovor OSN proti mučeniu.

Zatiaľ čo sa na adresu Spojených štátov a ich predstaviteľov zniesla vlna oprávnenej kritiky, ich európski spojenci ostávajú v pohodlnom závetrí. Globálny program únosov, protiprávneho zadržiavania a mučenia riadený CIA by nebol možný bez aktívnej spolupráce vlád a tajných služieb 54 krajín, z toho 21 európskych a medzi nimi 17 súčasných členov EÚ. Tajné väznice boli v Bosne a Hercegovine, Litve, Poľsku a Rumunsku. Ďalšie štáty sa podieľali na pomoci pri únosoch, prevozoch väzňov a pod.

Časť spoluviny európskych vlád odhalila Rada Európy v roku 2007 a podobné aktivity mimovládnych organizácií i Európskeho parlamentu. Žiadne vyšetrovanie porovnateľné s aktivitami amerického senátneho výboru však neprebehlo. Ak nepočítame priznanie bývalého poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewského, že o tajnom väzení vedel (no údajne netušil o mučení), európske vlády namočené do tejto odpornej hry zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka.

Čiastočnou výnimkou je Švédsko, ktoré zaplatilo kompenzácie dvom Egypťanom, ktorých odovzdali CIA, uniesli do Egypta a mučili. A Taliansko, ktoré v 2009 odsúdilo 22 agentov CIA a dvoch vlastných za únos egyptského klerika z ulíc Milána. Netreba ani dodávať, že USA agentov nikdy nevydali.

Spoluvinou na nezákonnom zadržiavaní a mučení európske vlády ukázali, že ľudské práva a dôstojnosť nepovažujú za neporušiteľné. Postavili sa po boku režimov, ktoré často označujú za neľudské, ohrozujúce globálnu stabilitu a bezpečnosť. Je pokrytecké tváriť sa, že tieto špinavé tajomstvá sú len problémom druhého brehu Atlantiku.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #USA #CIA #mučenie #Alexander Kwasniewski