Darmo píše Marián Repa (Malý krok, 19. 1.), že treba uvítať každé opatrenie, ktoré podmienky na zamestnávanie žien zlepší. Vždy sa nájde niekto ako ja, kto si na dobrej veci začne všímať trhliny.
Vláda síce dáva, no nedáva zo svojho, ba ani z nášho. (Zatiaľ, kým nezačne riešiť ukrivdené bratislavské firmy a mamičky.) Dáva z nevyčerpaného operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Inak 23 miliónov eur prepadne, ak ich do konca tohto roka zmysluplne nevyčerpáme.
Práca pre matky s deťmi a opatrovateľky vo firemných detských kútikoch je určite zmysluplná. Komu však tie peniaze pomôžu? Zamestnávateľom, ktorí sú ochotní matkám bez miesta ponúknuť prácu na trvalý pracovný pomer a za slušnú mzdu. Takúto ponuku však vedia dať len zamestnávatelia s dobrou ekonomickou pozíciou. Takí, čo dotáciu z verejných zdrojov ani nepotrebujú.
No ani zamestnávatelia s pevnou pozíciou na trhu nebudú ponúkať trvalý pracovný pomer iba tak hocikomu. Dvere otvoria len matkám, ktorých vzdelanie, zručnosti a skúsenosti zaručujú minimálne riziko. A pri dotovanom mieste vysoký zisk.
Program dotovanej práce pre matky tak prinesie šancu ženám, ktoré sú takpovediac smotánkou medzi desiatkami tisícok nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych žien.
Šancu dobre platenej a perspektívnej práce si určite zaslúžia. No neboli by prínosom pre firmu aj bez dotácie? A nie je to pre túto kategóriu žien hádam aj urážlivé, že štát musí zamestnávateľov podplácať, aby ich zamestnali?
Jadro pochybností však spočíva v tom, že podporované pracovné miesta, zvlášť tie dotované z európskych prostriedkov, by mali byť určené najmä pre tých, ktorí sú pre zamestnávateľov menej atraktívni či dôveryhodní. Taká je prax vo väčšine európskych krajín.
Zamestnávateľom sa počas dlhšieho obdobia popri dotovaní ceny práce poskytujú aj prostriedky na vzdelávanie a na osobný mentoring, bez ktorého je integrácia do zamestnania problematická. Takáto predstava nechýbala ani pri príprave predchádzajúceho programového obdobia, z ktorého nám napriek veľkolepým plánom v oblasti sociálnej inklúzie ostali neminuté prostriedky. Z rozličných dôvodov, vrátane ustupovania krátkozrakej predpojatej verejnej mienke, sa nepoužili na podporu zamestnanosti matiek, ktoré žijú v najhorších podmienkach vylúčených komunít.
Ministerstvo práce vraj osloví stopäťdesiat firiem. Zadefinované podmienky jasne naznačujú, že sa od nich nebude žiadať, aby trvalý pracovný pomer ponúkali ženám s nízkou kvalifikáciou a tým, ktoré pre opakované materstvá boli pridlho mimo trhu práce a samy potrebujú pozornú asistenciu.
Ide o balíček pre smotánku. A obávam sa, že časť tejto bohabojnej krajiny sa ešte aj raduje, že ženám z vylúčených komunít, pre ktorých povznesenie boli európske prostriedky pôvodne určené, nepôjde ani euro.