Rok Ľudovíta Štúra

Začal sa rok Ľudovíta Štúra. Rok osláv, výstav, besied, kníh s novými výkladmi a pohľadmi na osobnosť tohto národného dejateľa.

21.01.2015 16:00
debata (4)

Ten si pozornosť aj oslavy 200. výročia svojho narodenia isto zaslúži. Zdá sa mi, že všetci, najmä deti a mladí ľudia by sa mohli okrem povinnej účasti na niektorej z besied o Štúrovi dozvedieť čosi viac ako to, čo ponúkajú učebnice a čo vieme z počutia.

My Modrania máme pre „nášho Ludenka“ slabosť. Istý čas som pracovala ako lektorka v Múzeu Ľudovíta Štúra. Každý rok na Jána sa s rodákmi stretávame na Štúrovej lavičke, mieste, kde rád chodieval na prechádzky, a pálime jánsky oheň, samozrejme, pod záštitou modranského múzea. Poďme však k nám do pezinskej knižnice. Ako regionálna knižnica podujatí o Štúrovi pripravujeme niekoľko. Usilovali sme sa nájsť nejakú jeho väzbu na mesto Pezinok. Napokon sme sa dozvedeli o práci študentky tamojšieho gymnázia, ktorú chceme prezentovať, Nepriami potomkovia Ľudovíta Štúra na pezinskom cintoríne. Ide najmä o syna Karola Štúra Júliusa. Ako vieme, Ľudovít sa do Modry prišiel postarať o siroty, ktoré zostali po smrti jeho staršieho brata Karola, niekdajšieho rektora na modranskom gymnáziu. Väčšina z Karolových detí zomrela ako ich otec – na suchoty.

V rámci projektu Chráňme si dedičstvo našich predkov, ktorý mapuje pamätníky drobnej ľudovej architektúry, máme v pláne zorganizovať výstavu pamätníkov i nepamätníkov, skrátka miest viažucich sa k Ľudovítovi Štúrovi.

Najviac som zvedavá na „naše“ detské akcie. Polročný cyklus monotematických besied venujeme najskôr rozprávke. Porozprávame si aj o tých našich ľudových, na ktorých si štúrovci tak zakladali a zbierali ich. Od septembra chceme deťom porozprávať o slovenčine, o tom, ako sa rodila tá spisovná, a o osobnosti Ľudovíta Štúra.

Z vlastnej detskej skúsenosti viem, že keď je dobrý vysielač, obyčajne je dobrý aj prijímač… Všetko, čo viem o Štúrovi, som sa naučila u nás v Modre v múzeu, na niektoré lektorské výklady neviem dodnes zabudnúť. Hádam sa aj nám podarí sprostredkovať dobu, situáciu i okolnosti, za akých bol „kodifikovaný“ náš spisovný jazyk.

Minule som počúvala rádio, kde sa páni redaktori zamýšľali nad tým, prečo sa Štúr neoženil a či nebol náhodou homosexuál… Proti gustu žiaden… Akurát ma prekvapilo, o čom všetkom sú ľudia schopní špekulovať. Ako si nevedia predstaviť, povedzme, zaneprázdneného starého mládenca v zložitej politickej situácii, bez finančných prostriedkov. Ako nie sú schopní ani po rokoch akceptovať Štúrovo rozhodnutie „zasvätiť“ život práci.

Priznám sa, táto prvoplánovosť uvažovania ma zavše zarazí aj pri debatách, a nielen rozhlasových, o celibáte. To, či bol Štúr panic, alebo nebol, nepovažujem za výzvu do diskusie, a vonkoncom nie do takej, ktorá by mala otvoriť rok Ľudovíta Štúra. Hádam oslavy výročia jeho narodenia neprebehnú v podobnom bulvárnom duchu! A keby aj, Modra a Pezinok všeličo chystajú…

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Pezinok #Modra #Ľudovít Štúr